|
STÁLE SPOLU |
STÁLE SPOLU |
Každý rodič pri výchove balansuje medzi povinnosťami pripraviť dieťa na úskalia tohto sveta a zároveň ho pred nimi chrániť. Autoritatívna hlava 11-člennej rodiny, ktorá sa stala námetom českého dokumentárneho filmu Stále spolu, sa však udržaním tejto rovnováhy príliš netrápi. Romantika bokom – vyrastať na lúke, nechodiť do školy a prispievať do rodinného rozpočtu potulným hraním na gitaru z vás kvalitnejšieho človeka, než je tá komformná väčšina, z ktorej sa tak zúrivo vyčleňujete, urobiť nemusí. Pravdepodobne si však vybudujete nemalý sociálny hendikep, ktorý vás bude sprevádzať po zvyšok života...
Peter a Simona sú spolu 25 rokov. Vysokoškolsky vzdelaný párik mal záľubu v lezení po skalách. Čoskoro sa pridal aj spoločný svetonázor...a potom deväť potomkov, s ktorými sa rozhodli žiť čo najďalej od konzumného sveta a „spoločenských živlov“. Už na prvý pohľad je jasné, kto má v tejto domácnosti hlavné slovo. „Autoritou v rodine je otec. Je to napokon odvodené od slova autor,“ vysvetľuje Peter svojim dvom dospievajúcim synom. Chlapci, ktorí nedokážu pred kamerou naformulovať jedinú plynulú vetu však budúce „autority“ rozhodne nepripomínajú. Všetci spolu žijú na samote v maringotkách, deti nechodia do škôl, rodičia nepracujú. Žijú v súzvuku s prírodou, avšak v ostrom konflikte s moderným svetom svojho vlastného druhu.
|
|
Peter ktorékoľvek zo svojich bizarných rozhodnutí dokáže podoprieť kvetnatými „argumentmi“. Nepracuje, lebo je profesionálny otec a na sociálne dávky má nárok, lebo pre svet vychováva deväť dobrých ľudí. Samostatnosť tak, ako ju chápu rovesníci jeho detí, ktorí majú svoje súkromie a voľný čas, je celkom prekrúteným pojmom. Syn, ktorý sa po niekoľkých dňoch úteku vrátil domov, pochopil, že lepší spôsob života neexistuje (hoci asi skôr tvrdo narazil na vlastnú neschopnosť adaptovať sa..) Napriek životným múdrostiam, ktorými rozhodne nešetrí, Peter pôsobí ako manipulatívny sociopat, čo rodinu izoluje, aby jej mohol neobmedzene vládnuť.
Zrejme neexistuje kritika, ktorú by si bol ochotný pripustiť a nečakajte ju ani od filmu Stále spolu. Režisérke Eve Tomanovej sa, napokon, podarilo to, o čom iste mnoho dokumentaristov sníva – prenikla do jednej z najextrémnejších vzoriek spoločnosti a získala povolenie nakrútiť o nej film. To, že pri tom nepôjde do otvorenej konfrontácie, bolo zrejme predpokladom pre to, aby film vôbec mohla dokončiť. Odpovede na svoje otázky si tak často divák bude musieť hľadať medzi riadkami. Z voľby a skladby jednotlivých scén, ktoré režisérka do filmu zaradila, je síce možné vytušiť jej postoj, no film pôsobí až príliš opatrne a z vďačného námetu mohol vyťažiť zrejme oveľa viac.
|
|
Viac, než hodnotiť kvalitu spracovania filmu, má však v tomto prípade zmysel sústrediť sa na diskusiu, ktorú snímka otvára. Na koľko má právo rodič takto vyhraneným svetonázorom ovplyvniť životy svojich potomkov? Dá sa skutočne žiť nezávisle od spoločnosti, alebo sa človek stane len pokryteckým parazitom na jej okraji? Mala by spoločnosť ponúknuť svojim členom viac možností pre alternatívny spôsob života, alebo by mala proti ľuďom ako je Peter zakročiť?
Snímka Stále spolu vás môže inšpirovať, pobaviť aj pobúriť. Určite vás však zaujme. Ideálne by bolo, ak by sa k jej aktérom režisérka ešte tak o desať rokov vrátila a zmapovala, kam to dotiahli...alebo nedotiahli.
Stále spolu (Česko, 2014, 74 min.)
Réžia: Eva Tomanová. Kamera: Petr Koblovký, Jiří Krejčík, Michal Vojkuvka, Patrik Balonek, Petr Mlčoch. Hrajú: rodina Mlčochových: Petr, Simona, Dora, Kaspar, Prokop, Silvestr, Severín, Horymír, Perla, Irenej, Rosa
