KEĎ ZVIERATÁ SNÍVAJÚ |
KEĎ ZVIERATÁ SNÍVAJÚ |
V dánskej mysterióznej dráme sa začínajú pozvoľna objavovať chlpy na hrudi mladej Marie (Sonia Suhl). Nechá sa podpichávať od spolupracovníkov rybieho bitúnku a doma ju víta invalidná mama (Sonja Richter) s otcom (Lars Mikkelsen), ktorý sa snaží udržať rodinnú súdržnosť.
V podivne poetickej hororizácii Mariinho života sa odvíja krátke časové obdobie dospievajúceho dievčaťa s hrozivou genetickou výbavou. Hoci to znie na prvý pohľad správne hororovo, film Keď zvieratá snívajú odsúva nabok akékoľvek žánrové klišé a venuje sa len bežným činnostiam v práci, doma, na diskotéke, občas do toho autori strihnú trochu vlkodlačej srsti, neovládaných pohybov, postupne sa pridá nejaké to rozkúsané hrdlo.
Filmom prestupuje miestna komunitná atmosféra s krásnou, no pustou, scenériou Jutského polostrova, kde sú všetci účastníci zoskupení na malej existenčnej a psychologickej ploche. Samotný žáner hororovej drámy tu poletuje nehostinným ovzduším tušeného tajomstva Mariinej rodiny, no bez zásadnejších príčinných vysvetlení, len sa tak šinie naprieč životmi obyvateľov.
Debutujúci dánsky režisér Jonas Alexander Arnby sa striktne venuje hlavnej predstaviteľke Marie a len pozvoľna jej dovoľuje pripúšťať si k sebe okolité postavy. Málo komunikatívna matka jej poskytuje prejaviť sa i v rodinnom prostredí ako milujúca dcéra, všeobecne však Maria plachtí po okolí na bicykli a ledabolo akceptuje morbídne žarty i náklonnosť miestneho Daniela (Jakob Oftebro).
Do svojho akoby prekliatia si nepripustí žiadnu spriaznenú dušu a keď, len ako sprievod do neviazanej zábavy a povinnému zasväteniu do sexu. Síce sa Mariina psychologická rovina snaži minimalisticky zasahovať do jej reálnej premeny, dravo ide v ústrety svojim teenagerským „povinnostiam“ a chce sa pred absolútnou premenou zbaviť panenstva. Celá jej tajomná minulosť sa za žiadnu cenu divákovi nerozbalí do chápajúcich príčinných rozmerov. Ten len lakonicky spolu s Mariou sleduje postupné zozveršťovanie mladej dievčiny i jej lakonický pohľad na svoju situáciu.
Film výborne funguje ako psychologická dráma s hororovými prvkami, stále však hlavní aktéri stoja pevne na zemi a zvažujú možné konzekvencie nastupujúceho konečného zvratu. V ňom nám ale Arnby neponúka nič, len predsa to potrebné priateľské rameno, aby sa v čo možno najväčšom pokoji dovyvíjal Mariin prerod do stále zvieracejšej podoby. Rodové tajomstvo zostáva uchované, Mariin otec dáva dcére múdre rady o nebojácnosti a takto vyzbrojené chlpaté stvorenie načína novú životnú kapitolu, kde režisér film utne a nechá diváka premýšľať, čo ju vlastne v takejto nebezpečnej forme života ďalej čaká.
Pozitívom filmu je určite nazretie do málo známeho prostredia Jutska a myslenia obyvateľov tamojšej úzkej skupiny obyvateľov, reagujúcich na čosi ohrozujúce ich život. Pre diváka Keď zvieratá snívajú nastáva kontrastný pohľad na jedinca so svojím neblahým osudom na jednej strane a exekutívne chute miestnych zachovať si svoje životy a s nimi spojený pokojný stereotyp rozrezávania rýb a spolčovania sa v miestnych krčmách v ustálenom živote svojrázneho krajinného výseku malej jutskej dedinky.
Når dyrene drømmer (Dánsko, 2014, 84 min.)
Réžia: Jonas Alexander Arnby. Hrajú: Sonia Suhl, Lars Mikkelsen, Jakob Oftebro, Sonja Richter, Gustav Dyekjær Giese, Mads Riisom, Stig Hoffmeyer