|
PIXELS |
PIXELS |
V roku 1982 sa Brennerovi a kamošom zmenil život – v meste otvorili herňu a prišli najväčšie hity doby: Galaga, Centipede, Frogger a Pac-Man. A pretože bol v hrách skutočne dobrý, dostal sa na majstrovstvá sveta, kde ho až vo finále porazil drobec s prezývkou Plameňometák. O 30 rokov neskôr sa životy kamošov zmenili ešte raz: Brenner inštaluje domácu techniku, Cooper je prezident USA, Ludlow spriada konšpirácie, Eddie je fuč. V roku 1982 poslali Američania do vesmíru záznam z finále videohier ako súčasť kultúrneho odkazu, čo si emzáci vysvetlili ako výzvu na útok a poučení z hier nasadili do akcie postavičky z herných klasík, ktoré nám teraz likvidujú vojenské základne i divy sveta. Plán je jasný: do boja pôjdu najväčší experti z dôb minulých a najlepší hráči.
Pixels spájajú mnoho: novú sandlerovku, hutnú vlnu nostalgie z 80. rokov, videohernú tematiku a kus letného akčného blockbustru. V zásade platí vyraďovačka: čím viac zo štvorice prvkov ľúbite, tým skôr sa vám budú Pixels páčiť. A naopak – ak vám neimponuje žiaden, kopu narážok nepochopíte. Ako multižánrový celok to nemajú Pixels ľahké: hoci majú ambíciu baviť celú rodinu, asi bude platiť: každú chvíľku si užíva film niekto iný. A celok osloví azda verných hráčov a ortodoxných fanúšikov.
Adama Sandler si pripravil film pre seba a dobrých kamošov. Určite by ste mali mať radi jeho humor (pravda, v ľahšom prevedení, s rodinnou tematikou) a Kevina Jamesa, Josha Gada či Petra Dinklagea, lebo táto štvorica solí politicky nekorektné vtipy neustále. Ale na druhej strane majú dobre napísané postavy: Sandlerov Sam i Jamesov prezident USA majú čosi do seba a minimálne tá ľahkosť, s akou operujú scenáristi i Kevin James na poste Obamovho nástupcu je obdivuhodná. Na druhej strane pomáha hrdinov rýchlo hodiť do víru akcie a pomáha rozbiť aspoň jeden archetyp: z tučka, čo nebol síce herný šampión, môže vyrásť skutočná osobnosť. Sandlerov humor tvorí iba istú časť, ale riešia sa aj rozvody, priateľstvá, rivalita a všetko do seba tradične sadne.
|
|
Pokiaľ ide o letný blockbuster, Pixels sa šetria na veľké akčné scény útokov emzákov na Zem. Už prvá využíva silný efekt pixelizácie: keď treba niečo rútiť či ničiť, menia sa zemské predmety na kocky ako pixely a emzáci majú aj teleport s ničivým lúčom, takže vedia zlopnúť celé ľudské postavy. Nápad je to zaujímavý a prekvapivo sa neštíti pixelizovať ani jednotlivé časti tela či kus tváre – v bežnom filme by to vyzeralo takmer brutálne, ale tu cítite tú nadsádzku z videohier a akosi akceptujete, čo sa deje. Akčné scény sú istým spôsobom vytvorené tak, aby potešili hráčov i bežných divákov: je tu priestor na naháňačku s autíčkami po New Yorku, prestrelku v londýnskom parku či veľké finále opäť v USA. Nie je to síce najväčší akčný hit roka, ale keď začne rúcať budovy a la Tetris, stojí za to.
A samotné videohry? Paradoxne, na svoje si prídu milovníci klasík; novodobí hráči s výnimkou pár replík s Halo či Call of Duty prídu skrátka. Tým, že scenáristi naplno pracujú s Galagou, Donkey Kongom či Pac-Manom vzniká potreba poznať práve klasiky – čo asi v USA bude fungovať na minulé generácie (= súčasných rodičov, strýcov i tety, čo hádzali nikláky do automatu). Hráči odchovaní na PlayStation či Xboxe si užijú skôr náznaky a najlepšie vyjdu milovníci Nintenda (čo je smutná zhoda okolností vzhľadom na nedávneho zosnulého šéfa Satoru Iwatu – česť jeho pamiatke), lebo duchom sú tie hry dnešným najbližšie a film čerpá skôr z nostalgických. The Last of Us Remasterd považuje Sam za brutálny a nevie v ňom nájsť klasický systém. A z postáv má veľký priestor Pac-Man či Q*bert.
|
|
Nostalgia na 80. roky však žije naplno a je posledný element na užívanie si Pixels. Tona narážok ráta so znalosťami vtedajších celebrít a tie sa tlačia aj do soundtracku (Madonna, Queen atď.). Prirodzene, hrdinovia z tohto obdobia si najčastejšie vybavujú práve idoly a hudbu toho obdobia, ktorá neustále prichádza v najlepších momentoch – a Pixels môžu vyniknúť ako pravé videoherné retro.
Ako filmový kritik i ostrieľaný hráč mám rozmanité pocity. Tvorcovia chceli vytvoriť ambivalentný celok, hráčov nechali v roli fanúšikov aj v roku 2015, povolajú ich spomínať, ale na originálny pohľad zabudnite. Ako filmový blockbuster bude prekvapivo nostalgický, pre mnohých bizarný, azda až archaický tým, že sa spolieha na staré hry či 80. roky. (Ralph Rozbi-to bol zábavnejší a prístupnejší.)
Pixels (USA, 2015, 105 min.)
Réžia: Chris Columbus. Scenár: Tim Herlihy, Timothy Dowling. Hrajú: Adam Sandler, Kevin James, Michelle Monaghan, Peter Dinklage, Josh Gad, Matt Lintz
