|
HITMAN: AGENT 47 |
HITMAN: AGENT 47 |
Kto si pamätá ešte Hitmana spred ôsmich rokov? Úprimne, ja už veľmi nie, takže spätne čítanie mojej recenzie ma priviedlo k porovnaniu s Kuriérom i objavu, že autori v roku 2007 neodolali a z pôvodnej predlohy urobili akčnú jednohubku, čo sa vylučuje s pôvodnou hrateľnosťou série.
O osem rokov tu máme Hitmana znova a nemusíte zúfať, ak si toho minulého nepamätáte alebo ste ho nevideli. Je tu vlastná dejová línia, ktorá v peknej retrospektíve rozpráva o chlapíkovi, čo začal tvoriť Agentov, experimentovať s ich DNA a potom zmizol. O polstoročie neskôr ho stále hľadajú muži, čo pracujú pre niekoho, kto by chcel Agentov vyrábať znova. A keď sa im nedarí nájsť iba jeho, zistia, že mal dcéru a tá by mohla byť kľúčom. Žena sa stáva cieľom Agenta 47 (ktorý ju ale začína chrániť) i tých druhých, čo chcú zabíjať.
Hoci v prvej štvrťhodinke sa zdá byť dej pomerne zložitý, netreba sa ho báť. Po čase sa ukáže byť dosť jednoduchý, stačí si zapamätať pár mien a ujasniť, ktoré dve strany sa tu vlastne mlátia a o čo im ide. Prekvapivo je cieľ jednoduchý: dolapiť ženu a jej otca (ktorého ale najprv treba nájsť) a spočiatku su akurát prehodené roly ochrancov a zabijakov. Keď sa udeje potrebná otočka, môže nadísť isté zblíženie; ale pozor, žiadne ľahké scény, to si scenáristi poistili a vysokú neprístupnosť dosiahli skôr vyššou mierou násilia, počtom obetí a cez pár chutných krvavých momentov.
Stačí to na stopáž 96 minút? Iste, zápletka sa príliš neodlišuje od iných strednorozpočtových filmov a opäť sa natíska porovnanie, že aj nový Hitman má blízko ku Kuriérovi či iným „stathamovkám“. Je tu zbesilá akcia, kde sa postupne vystriedajú všetky štýly akcie: nenápadné prestrelky, kde Agent 47 používa dôvtipné spôsoby likvidácie a preukazuje znalosť priestoru. Väčšie shoot-outy, kde bojuje jeden proti presile, najlepšie v hangári či technoindustriálniom priestore. Sú tu pästné súboje, kde sa dá uplatniť troška kung-fu alebo umenie noža. A samozrejme, nezabudnime na červenú audinu z traileru, ktorá sa musí zaskvieť v niekoľkých naháňačkách alebo aspoň efektných nájazdoch kamery.
|
|
A akcia je solídne natočená! Nie príliš objavne, ani v nezabudnuteľnom štýle, ale pokiaľ sa na plátne strieľa, uteká, šoféruje či naháňa, držia vás autori v strehu, čo je solídna vizitka. Slabšie vyznejú scény bez akcie, kde sa filozofuje o tvorbe a vývine Agentov, motivácii postáv alebo nebodaj načrtnú isté rodinné dilemy z minulosti. Ale hej, asi sa tu počítalo aj s určitým percentom ženských divákov, ktoré môže oceniť, že strieľačka na chvíľu končí a nastúpi chvíľka pohody.
Medzi jasné plusy filmu patrí ďalej solídna kamera a pekná výprava, ktorá nás zo Salzburgu vedie do Berlína a druhú polovicu venuje peknému Singapuru. A vo videohernom štýle sa mi páči opakovaný súboj Agenta 47 a jeho neustáleho nepriateľa. Jasné, pekne na férovku na viacerých miestach ako boj s bossmi – jedna konfrontácia nestačí! Je to však jediná videoherná narážka, inak je film opäť mimo hernej predlohy a okrem chlapíka v čiernom obleku a červenej kravate s kódom nemá nič spoločné.
|
|
Na druhej strane silné mínusy v podobe hudby: panebože, už zastavme hudobných skladateľov, ktorí sa nedokázali nabažiť Zimmerovho Inception a dookola lopkujú ten burácajúci motív s vyvrcholením. A neviem, či casting musel natoľko šetriť, ale veľa sympatických hercov tu nezlanáril. Rupert Friend hrá tlmenú postavu a je na hranici vtipnosti. Hannah Ware je divná kráska, skôr jej sadne neposedná rola nevedomej baby ako akčná šelma. Zachary Quinto tu vyzerá ako kópia Ryana Reynoldsa, no moc sem tiež nezapadol. Vo víre akcie vám to môže byť jedno, ale inak sa casting nevyznamenal.
Hitman je za posledné dva týždne piata päťka, ktorú udeľujem. Oproti ostatným má aspoň lepší spád – a ako pozerám hodnotenie spred ôsmich rokov, ďaleko sme sa neposunuli. Ale ani nespadli.
Hitman: Agent 47 (Nemecko/USA, 2015, 96 min.)
Réžia: Aleksander Bach. Scenár: Skip Woods, Michael Finch. Hrajú: Rupert Friend, Hannah Ware, Zachary Quin
