NA LANE |
NA LANE |
Francúzskejšie meno ako Philippe Petit by ste hľadali v 70. rokoch minulého storočia asi márne. Patrilo istému chlapíkovi, ktorého v ôsmom roku života opantala cirkusová manéž a najmä povrazolezci. Tak sa rozhodol venovať artistickým vystúpeniam a zavítal do Paríža, kde spoznal slečnu Annie a neskôr začal na lane prechádzať na rozličných nebezpečných miestach. Ale až keď mu zrak spočinul na strane novín, ktoré ukázali dvojicu budov World Trade Center a uvedenej výške 412 m, až vtedy mu v hlave preplo a skrsol nápad, že si medzi nimi natiahne lano a v lufte ich za lúčov ranného slnka prekročí...
Je to jeden z najneuveriteľnejších kúskov posledných 50 rokov a ako by sám Petit súhlasil, rozumný človek by sa do neho nepustil. Lenže on ako blázon posadnutý adrenalínom a hnaný vlastnou túžbou nemohol konať inak. Našinec sa prirodzene pýta: ako sa dá o jednom akte na lane natočiť celý film? A Zemeckis odpovedá malým príbehom vo veľkom formáte. Lebo 123 minút nám stačí na viac ako iba prípravu jednej akcie či spoznanie hlavného hrdinu.
Na lane možno rozdeliť na tri akty. Prvý trvá najdlhšie, pokrýva Philippovu náturu, prvotné opantanie lanom a rastúce odhodlanie vedúce cez jednotlivé vystúpenia až do finále v New Yorku. Celú hodinu budete sledovať film, aký azda nečakáte: Zemeckis zvolil totálne retro, prechod do Paríža roku 1973 a tu spoznávame nielen Philippa, ale kopu vedľajších postáv: či je to Pappa Rudy (v silnom prevedení Bena Kingsleyho) alebo podporujúcu dámu Annie, ktorá sa stáva jeho Petitovým prvým komplicom. Keďže sám Philippe odkazuje na plánovaný prechod medzi Dvojičkami výraz „záťah“ (le coup), aj Zemeckis štylizuje väčšinu filmu do módu retro Dannyho jedenástky s iným tímom.
Najmä druhá tretina sleduje naberanie ďalších kumpánov a prípravu na samotný deň D. Je to vtipná kreácia, pri ktorej sami občas podozrievate okolie, či stále Petitovi verí alebo sa neobjavia nové a nové prekážky. Keďže celý film je zaťažený hutným rozprávačským tónom samotného Petita, je zrejmé, že niektoré časti sú prikrášlené, zámerne sa preskakuje z niektorých reálií do iných a Petit je samozrejme v centre pozornosti. Celé dve tretiny však trvajú takmer 90 minút a približne po hodine som už mal prípravnej fázy dosť. Čo si budeme nahovárať, väčšina ide do kina kvôli finálnemu aktu a všetko pred ním bude prať ako čakanie vyplnené inými scénami. Osobne ma Zemeckisov štýl zasiahol na 75%, už by som na jeho mieste 10-15 minút vystrihol, lebo ani prepínanie čiernobielych či farebných záberov alebo iné fintičky už nezaberajú, keď chcete vidieť to grandiózne finále a pocítiť závrate.
Finálny akt berie miestami dych, ale odpadávať z neho nebudete. Je to skvelo natočený moment, kedy sa dočkáte nečakaných minút a hoci ide o život (ten muž predsa visí viac ako 400 metrov nad zemou), film neskĺzne do dramatického trileru, ale nájde si priestor na rozjímanie pod zatiahnutou oblohou nad tísíckami párov očí tam dole. Zemeckis nám ukáže vynikajúci moment prvého kroku či niekoľkých iných silných sekúnd, ale ani na pomery 3D, IMAX-u a svojich možnosti nezačne šalieť a neobletovať kamerou Dvojičky či robiť bláznivé kúsky ako na húsenkovej dráhe. Takže dobrá správa pre slabšie žalúdky: zvládnete to. Finále naplní očakávania mnohých, je skutočne zručne natočené a výborne využije hudbu Alana Silvestriho či Beethovena. Súkromné očakávania však ani tu Zemeckis neplní na sto percent: azda je to formátom 2,35 (čo IMAX plátno nezaplnil naplno) alebo predĺženou prípravnou fázou... A možno sa z tejto látky pri 123 minútach skutočne nedá vyžmýkať viac.
Pritom Zemeckis zvládol veľa vecí dobre. Monštrózne Dvojičky sú akoby súčasťou castingu, silnou vedľajšou postavou, ale ani v závere netreba skĺzať k patetizmu a vzdávať im nepatričný hold. Jeho cit pre dobovú atmosféru Paríža i New Yorku je realizovaný majstrovský: scéna, kedy Philippe s Annie vylezú z metra a Dvojičky sa týčia pred nimi je veľmi sugestívna. Pomáha aj obsadenie postáv na čele s Joseph Gordon-Levittom, ktorý rozpráva celý film z fakle Sochy slobody a za prvé dve minúty vás nadobro ovalí ťažkým francúzskym prízvukom. Zvyknite si.
Na lane je túto jeseň ďalší film, ktorý skrátka musíte vidieť v kine. Najlepšie v IMAX, pomôže aj v 3D a na veľkom plátne. Paradoxne budete sledovať 90 minút film s retroatmosférou, ale finále stojí za to.
The Walk (USA, 2015, 123 min.)
Réžia: Robert Zemeckis. Scenár: Robert Zemeckis, Christopher Browne. Hrajú: Joseph Gordon-Levitt, Charlotte Le Bon, Guillaume Baillargeon, Ben Kingsley