|
ŽMURKO BILL |
ŽMURKO BILL |
Žmurko Bill je v našich končinách relatívne neznámy pojem, ale v domácej Austrálii je to dekádami opradený hit. Pôvodné knižky poznajú aspoň tri-štyri generácie a v 90. rokoch sa dokonca vysielal aj rovnomenný animovaný seriál. Takže je dobré vedieť, že Žmurko Bill 2015 v našich kinách je ďalší pokus o transformáciu krátkych dobrodružstiev do celovečernej podoby: presne taký základ z neho cítiť v plnej stopáži; je tu veľa postavičiek, menej akcie a ako samotný film to nemá v kine ľahké.
Ale postupne. Starý Bill, ochranca Zelenej lúky, sa vydá na ďalekú cestu do nebezpečného priesmyku, takže nechá manželku i synáčika napospas osudu i ľstivému jašterovi. Keď sa Bill nevracia rok, jašter preberie velenie nad lúkou a chce všetkým vládnuť. Žmurkovi sa to nepáči, najprv na neho útočí, ale neskôr sa rozhodne pre väčší cieľ: ujsť a nájsť otca. Na cestu sa vydá sólo, ale rýchlo si nájde nových priateľov: ďalšiu koalu i ukecaného gekona Džeka. Jediná stopa, ktorú sleduje je spomínaný priesmyk krokodílov, kam sa vydal jeho tatko. Ale tam vonku v divočine rýchlo nájde nových nepriateľov, aj nástrahy a zažije najväčšie dobrodružstvo svojho života.
Aký otec, taký syn. Nevzdávať sa snov. Putovať a prežívať cestu naplno. Nájsť si priateľov. Poučení Žmurka Billa nie je málo, ale spracovanie je síce jednoduché, no občas trošku fádne až prázdne. Je za tým azda vyprahnutý austrálsky buš, do ktorého sa dostaneme po 20 minútach alebo aj pár ďalších dôvodov. Spomínaný seriálový pôvod nie je na škodu pre znalcov, ale divák lačný po plnohodnotnom deji čaká trošku viac ako iba putovanie jednej koaly, nových kamošov a ultimátny cieľ: nájsť otca. No Žmurko Bill vlastne nič iné neponúka a občas máte pocit, že aj tí záporáci sú inštalovaní trochu nasilu.
|
|
Platí to pre úlisného plaza na Zelenej lúke, ktorý sa z ničoho nič chopí moci i mačkoidného súpera, čo má asi nevyrovnané účty kvôli svojmu chvostu. Obaja slúžia striedavo ako archetypy zla: skrátka proti niekomu Žmurko bojovať musí a v poslednej tretine sa pridá ešte aj podivný vypelichaný papagáj, no jeho motivácie i vystupovanie sa ešte vo finále aj tak zmenia. Práve on je možno tou ukážkou, ako Bill potrebuje mať nejakú prekážku, aby mohli hrdinovia improvizovať a niečo vymýšľať. Dostať sa do akcie, ujsť z pasce, kecať. Áno, niektoré vedľajšie postavy sú tu iba na dialógy a nič iné nevymyslia. No paradoxne pri finálnom zúčtovaní hlavných hrdinov i sekundantov vyjdú tí druhí neraz lepšie.
Dve mladé koaly majú síce potrebné vlastnosti, aby si ich deti obľúbili – no dospeláci si skôr zgustnú na bláznivej postave dobráckeho kamoša, ktorému v buši už trošku hrablo a rozpráva sa s bábikami alebo večne ukecaným Džekom, čo má skvelé hlášky, poznámky pod čiarou či blúznivé sny. Ostatní sú do počtu a prekvapivo sa tu strašne veľa rozpráva, čo zachráni čiastočne slovenský dabing. Výber hlasov je veľmi dobrý a keď už budete počúvať stovky riadkov dialógov, pôjdu ľahšie do uší.
|
|
Využitie Austrálie je v priebehu celého filmu okaté, ale nie je to na škodu. Koaly, kengury, jašterice či vačkovce sa hlásia o slovo a ako zvierací bedeker pre rodičov poslúžia celkom dobre. Prostredie je už chudobnejšie – a ak sa vám náznakom objaví v pamäti Rango, zabudnite na jeho ostrovtip či grafiku. Tu je všetko jednoduché a účelné, žiadne sofistikované momenty sa nekonajú. Aj finále potrebuje veľa odhodlania a spojiť všemožné nápady, aby upútalo.
Žmurko Bill má 90 minút, no nie veľmi rýchle tempo. Tu a tam sa objaví akčná scéna, ale je to skôr výplň medzi tonami dialógov a snahou zabávať. Situačný humor musí byť, malé fyzické gagy, aj pár hlášok. Ale v konečnom zúčtovaní je to stále iba priemerný animák, ktorý na jedno sobotné poobedie zabaví, no rýchlo vyšumí. No je relatívne vhodný pre škôlkarov a mladšie deti, cieľovku si nájde.
Blinky Bill the Movie (Austrália / USA, 2015, 93 min.)
Réžia: Deane Taylor, Noel Cleary, Alexs Stadermann, Alex Weight. V slovenskom znení: Martin Madej, Dominika Žiaranová, Jozef Švoňavský, Gabriela Dzúriková, Peter Kočiš...
