|
PREČO SOM NEZJEDOL SVOJHO OCKA |
PREČO SOM NEZJEDOL SVOJHO OCKA |
Francúzsky animák z praveku chce zaujať nenáročných divákov dobrým konceptom: dá do kontrastu praľudí a dnešného človeka. Rád by poučil, zabavil a zasiahol čo najväčšie spektrum i rodiny divákov. Výsledok ostal na polceste: každý nápad prehluší kopa vaty a sledovanie je neraz nudné i pomalé.
Generačný rozdiel nie je taký veľký, ako by ste mohli dúfať alebo čakať veľké veci. Ale je tu solídne poskladaný príbeh o kráľovi opíc, ktorému sa narodí syn, čo je príliš malý a preto je vyhnaný z kmeňa, aby vyrastal samostatne pod vedením svojho kamoša. Edward je síce krpatý, no má množstvo iných výhod prameniacich z jeho vyššej inteligencie: dokáže si spájať súvislosti, začne sa obliekať (aspoň provizórne), kultivovane bývať, objaví oheň, môže aj loviť a ešte sa v ňom prebúdzajú hlbšie pocity. Vďaka svojej náture sa navyše dokáže odhodlať meniť svet: čo znamená vyjsť zo svojej izolácie a ísť nielen svojmu otcovi, ale aj iným súputníkom ukázať, ako môžu lepšie žiť a fungovať v ekosystéme.
Prečo som nezjedol svojho ocka nemá iba divný názov, hoci evolúcia pračloveka mnohé vysvetľuje. Je presne o tom, že aby sa druh nepožieral navzájom a posunuli sme sa vpred. Lenže sa obávam, že na pozvánku do kina pre rodičov s deťmi to stačiť nebude. Navyše, je to jeden z najnevyrovnanejších animákov poslednej doby. Isté scény sú dobre predložené, iné asi dopadli z iného filmu a rozbíjajú celistvosť, náladu i celkové vyznenie. Podivnú ambivalenciu pritom cítiť na obsahu i animácii.
|
|
Je fajn vidieť, že animák chce byť náučný a slúži ako taká historická sonda do evolúcie primátov. Ale to ho neospravedlní v podivných snahách zbytočne dramatizovať príbeh alebo skákať z bláznivého humoru na vážny kolobeh scén, ktoré sa snažia ohromiť veľkými emóciami, ale príliš im to nejde. Odcudzenie otca/syna je silný element, jednotlivé vývojové stupne majú viditeľne popísané odlišnosti a vychádzajú z nich vhodné poučenia, ale do toho sa začnú miešať silené vtipy alebo podivné narážky.
Toto nie je príliš politicky korektný film voči európskemu divákovi – a ťažko povedať, či za to môže náš dabing, ktorý síce vybral známe hlasy, no niektoré dialógy pasujú do scén zvláštne. Narážky na ruské mená, iné národy a vyšumené pointy však napovedajú, že bizarne je poskladaný už zdrojový materiál a naši dabéri sa snažia akurát vtisnúť punc lokálnosti. Francúzi mysleli zrejme primárne na seba a lokálne reálie, ale v slovenčine to vyznieva divne, hoci sa Kemka, Pomajbo či Skrúcaný snažia.
|
|
A rozbitosť cítiť aj na animácii. Statické momenty a modely vyzerajú celkom vábne, no keď sa uvedú do pohybu, vidno nižší rozpočet a ako animátori nestíhajú modelovať všetko svižne ako väčšie štúdiá. Nie je to dobrá vizitka a na plátne sa efekt ešte znásobuje. Hoci postavičky sú milé, svet nie je príliš pestrý a mnohí budú porovnávať animák aj s nedávnymi Krúdovcami. Ani tí síce nepatria medzi top animáky štúdia, ale určite dopadli lepšie a ponúkli násobne viac nápadov ako nejedenie svojho ocka.
Potom je už zbytočne pochváliť relatívne dobre nadabované a milé piesne či premenlivú hudbu, lebo výsledný efekt síce zmierňujú, ale v jesennej ponuke animákov je to veru málo. Hotel Transylvania 2 i Snoopy s Charliem Brownom sú o dva stupne lepšie a to im zrejme všetkým vypáli rybník Disney a jeho Dobrý dinosaurus. Niektoré rozdiely skrátka ani milým či netradičným prístupom nevymažete.
Pourquoi j'ai (pas) mangé mon père (Francúzsko, 2015, 95 min.)
Réžia: Jammel Debbouze. Scenár: Fred Fougea. Hrajú v slovenskom znení: Juraj Kemka, Lucia Hurajová, Zoro Laurinc, René Jankovič, Gabriela Dzúriková, Štefan Skrúcaný, Roman Pomajbo, Petra Polnišová a i.
