RODINKA BÉLIER |
RODINKA BÉLIER |
Bélierovci nie sú práve najtradičnejšia família. S výnimkou dospievajúcej Pauly sú totiž jej členovia hluchonemí. Ani komédia francúzskeho režiséra Erica Lartigaua nie je práve najtradičnejším filmom. Je to vlastne „skoromuzikál“ o, a snáď tak trochu aj pre, hluchonemých. Rodinka Bélierových vvyniesla všetkým jej ústredným hereckým predstaviteľom nominácie na Césara. Hlavná hviezda, Louane Emera, ktorú francúzsky divák pozná z talentovej súťaže The Voice, hereckú trofej aj získala. Teraz film vstupuje do slovenských kín.
Bélierovci sú už na prvý pohľad iní, ako ostatní. Sú hluchonemí. Od šedého priemeru ich však odlišujú aj ďalšie veci - svojský humor, vražedná tvrdohlavosť, ale tiež obdivuhodná húževnatosť, s akou sa venujú rodinnej farme.
To, čo sa na prvý pohľad javí ako nerozdeliteľná svorka, však musí čeliť ťažkej skúške. Paula v sebe nečakane objaví spevácky talent a je odhodlaná venovať sa mu naplno v ďalekom Paríži. Netreba iste zdôrazňovať, ako ťažko sa jej rodičom hľadá pochopenie pre koníček, z ktorého ako nepočujúci nemajú pražiadne potešenie. Rodina však Pauliným odchodom nepríde len o milovanú dcéru, ale tiež o svojho dvorného tlmočníka a pracovnú silu. A to práve v čase, keď sa hlava rodiny chystá postaviť skorumpovanému starostovi v blížiacich sa voľbách.
Paula sa musí v krátkom čase rozhodnúť, či je ochotná uprednostniť svoj sen pred povinnosťami voči rodine. A aby to nemala „také jednoduché“, pripletie sa do toho aj láska...
Prvá časť filmu pôsobí trochu roztrieštene a rozpačito. Stretáva sa tu akosi priveľa hraničných aj vcelku banálnych motívov – hluchonemí rodičia posadnutí sexom idú do volieb, zatiaľ čo ich počujúca dcéra prežíva školské lásky, rivalitu a útrpné okamihy v školskom zbore... Na scéne sa mihajú viac i menej zaujímavé vedľajšie postavy, tým ústredným sa pod kožu dostávame len pomaly. Humor niekedy funguje dôvtipne, často však stojí len na prvom pláne ľudovej zábavy (matkine gynekologické problémy, otcove libido, synova alergia na kondómy, dcérina perióda...).
Hlavná zápletka sa z tejto nesúrodej mozaiky námetov vykryštalizováva len veľmi pozvoľna. A aj keď sa tak konečne stane, pôsobí najskôr len ako náhodný spôsob, ako predať ústredný vtip o hluchonemých sexuchtivých rodičoch.
Túto horkastú pachuť v ústach divákovi ale film, našťastie, napokon predsa len prebije príjemnejšími dojmami, keď do seba konečne začnú jednotlivé súvislosti zapadať. Pred divákovými očami sa rysujú kontúry prekvapivo emotívnej zápletky. Odrazu zisťujeme, že tvorcom nejde len o to pobaviť nás bizarnými detailmi zo života Bélierovcov. V skutočnosti ich pred našimi zrakmi prevádzajú ťažkou cestou k prijatiu odlišnosti počujúcej Pauly. Rodičia sa musia zmieriť s tým, že ju nemôžu brzdiť a dusiť. Dcéra musí zase prekonať pocit, že na ceste za vlastným šťastím rodičov zrádza.
O francúzskych filmoch sa traduje všeličo. Rodinka Bélierových je dôkazom, že sa v nich dokážu bok po boku uplatniť aj také rozmanité prvky, ako je šansón, záchodový humor a dojímavá dráma o dospievaní. A v podstate to nakoniec s nejakým tým prižmúreným okom celkom funguje.
Skôr, než kolísavému scenáru, za to však film asi môže vďačiť sympatickým hereckým predstaviteľom. Hoci práve za ich obsadenie (teda obsadenie počujúcich do úloh hluchonemých) si tvorcovia tohto európskeho kinohitu vypočuli nemálo kritiky. Body navyše si film potom určite zaslúži sa jednu z vrcholných scén, ktorú si divák na vlastnej koži okúsi z pozície nepočujúceho.
La Famille Bélier (Francúzsko / Belgicko, 2014, 105 min.)
Réžia: Eric Lartigau. Scenár: Eric Lartigau. Hrajú: Karin Viard, François Damiens, Louane Emera, Luca Gelberg, Eric Elmosnino, Roxane Duran, Mar Sodupe, Stéphan Wojtowicz, Jérôme Kircher, Ilian Bergala