|
VOJTECH |
VOJTECH |
Vojtech je chlapík v strednom veku, ktorého navždy opustila žena a pretĺka sa monotónnymi dňami svojho žitia. Chodí do práce obvolať pár nešťastníkov s bambusovými ponožkami, potom na drink so susedom Lacom, ktorý neustále bojuje s manželkou i neverou. Keď Vojtecha navyše prepustia z práce, jeho život sa ešte zhorší a z rituálu práca-bageta z pumpy-samota na byte sa snaží odraziť inam. Iste ho môže ovplyvniť pár náhodných stretnutí, snaha zaskórovať u žien a ešte väčšmi skamarátiť s Lacom, ktorý zasahuje do života mnohých, no v jadre je dobrák od kosti, čo by chcel Vojtechovi pomôcť.
Krízu muža v strednom veku už riešil nejeden film; od majstrovskej Americkej krásy ubehlo 16 rokov. Viktor Csudai napísal scenár, dal ho prečítať známym a tí prikývli na letmé letné natáčanie. Trailery stavili na pár skečov, ktoré akosi neukázali hlavný dej, iba vybrané scény a postarali sa o zaujímavý efekt: chcete vedieť, ako Vojtech dopadol.
Bez ohľadu na číslo pri recenzii, nie je to márny pokus. I keď nedokážete sa vyhnúť klasickému posudzovaniu aj v kontexte slovenských filmov: čo funguje, čo prekvapí, čo sklame. Zaslúži si byť Vojtech na plátnach kín? Áno, ak pristúpite na jeho štýl. V kine sa nestratí, hoci vnútri vás bude mátať predstava, že bude rovnako dobre fungovať aj na TV obrazovke. Pár pekných záberov na Bratislavu nezachráni všeobecný pocit, že ide o lacnejšiu produkciu – ale to pri komédii nie je na škodu. Lokalpatrioti sa môžu predháňať v tipovaní, kde leží tá benzínová pumpa, aké jazero stále sledujeme zo strechy paneláka a kde sa natáčala ktorá scéna. Je to milý element, čo sa nám nezunuje a potvrdí, že áno, tu nám českí bratia nepomáhali a ideme na vlastné triko.
Premenlivá kvalita scenára skrýva dobré situačné scény i repliky, a strieda ich v jednotlivých tretinách. Paradoxne najslabší je štart, ktorý popri nasekanom product placemente zhodí Vojtecha zo súčasného životného stavu, aby sa odrazil od dna. Náročná misia aspoň slúži na zaškatuľkovanie postáv. Lebo s výnimkou Vojtecha sa nedočkáte takmer žiadneho vývoja a každá si ide svojou cestou čakajúc na ďalšiu náhodu/nehodu.
|
|
Ak bolo cieľom Viktora Csudaia sekať do scenára slovenské archetypy, má ich výborné. Práve absencia vývoja (s výnimkou hlavného hrdinu) brzdí kvalitu scenára a pamätáte si z neho skôr vybrané scény ako celistvý zážitok. Nehovoriac o pletenci situácií a vysvetlení – dôsledne idete na záver filmu s tým, že každá odbočka bude vysvetlená. Ak máme posúdiť Csudaiovu snahu z dvojpozície scenárista-režisér, lepšie vyjde jeho snaha zosnovať jednotlivé scény ako ich písať.
Humor vo Vojtechovi stavil skôr na verbálnu ako situačnú komiku. Sú tu scény, kde sa dokážu solídne prepojiť ako napríklad na nedeľnom stretku s pastorom v kulturáku, no väčšinou si máte užiť dialógy. Môže za to azda striedanie niekoľkých vybraných lokalít i pozicioning: postava Vojtecha síce zažíva rozličné patálie, ale už na hereckom výkone Mateja Landla vidieť fungovanie humoru; ťaží najmä z tlmeného humoru a prednášaných replík, občas z blbej situácie.
Landl je výborný, jeho postava ani na chvíľu neprejde do živšieho módu, niekedy vám ho bude fakt ľúto. Jeho sugestívna kreácia je opak výkonu Mariánu Miezgu, ktorý si strihol totálny slovenský archetyp mucha, sedláka, povaľača a nie príliš zodpovedného manžela. Landla budú obdivovať všetci, Miezgov výkon však nebude celistvo vnímaný, lebo v istých bodoch nasilu prehráva v prospech postavy a nemá toľko variabilných scén.
|
|
To už budete asi viac držať palce Zuzane Šebovej, ktorá podobne ako Miezga (preto sa k sebe hodia!) má jasne vyhradený štýl humoru, ktorý vám buď sadne alebo nie. Tie repliky sú síce ošúchané ako z TV relácií, no v nejednej scéne pobavia z fleku. A univerzálnu pochvalu zrejme zožne Števo Martinovič za svätého návštevníka omší a čajov na byte: archetyp „pánbíčkára“ mu vyšiel znamenite.
Vojtech teda priniesol silných hercov v dobrých scénach v nevyrovnanom celku. Pritom potenciál bol obrovský, ale zatiaľ čo niektoré scény sú povinné jazdy pre každú cieľovú skupinu (dámsky klub vo vyššom veku je takmer redundantný), iné potešia (skoro všetky s veriacimi) a nejedna aj dojme (trable s láskou sú fakt uveriteľné), nezapadajú hladko do celku.
Vojtech ako postava sa síce posunie, trochu vyvíja, ale na celú plochu je to málo a potenciál nebol zďaleka vyčerpaný. Čo je škoda, lebo ešte viac vedľajších postáv, možno ženských objektov ako náplasť na jeho ubolenú dušu a menej opakovaných vtipov by urobilo z Vojtecha ešte lepšiu komédiu. Takto je to obstojný kúsok, ale mohol byť vyššie.
Vojtech (SR, 2015, 90 min.)
Réžia: Viktor Csudai. Scenár: Viktor Csudai. Hrajú: Matej Landl, Marián Miezga, Lucia Vráblicová, Zuzana Šebová, Gabriela Marcinková, Eva Sakálová, Zuzana Mauréry, Diana Mórová, Števo Martinovič, Juraj Kemka
