|
OSEM HROZNÝCH |
OSEM HROZNÝCH |
Okay, na net „ušlo“ 40 filmov, vrátane nového Tarantina Osem hrozných. Mnohí ste ho už samozrejme videli, takže kiná budú možno poloprázdne. Napravo 7 z 10 pribitých klincov na dverách obchodu černošky Minnie, za čo ma skalní zlynčujú ako Djanga, lebo tam nie je plná paľba. Takmer tri hodiny však ponúkli aj rozpačité dojmy. Vonku už máme sneh, tak si dajme dusené mäso, kávu a poďme o tom hodiť kus reči do útulnej chajdy. To by sa predsa ukecanému Tarantinovi najviac páčilo.
Je to takmer ako začiatok výživného vtipu: „Lovec odmien, černoch a kat vojdú do baru...“. Tarantino si nachystal chuťovku v podobe napchania niekoľkých podobných, no predsa nesúrodých živlov do drevenej búdy v horách zasneženého Wyomingu, navyše s blížiacou sa snehovou víchricou. A nie každý je tu za toho, za koho sa vydáva.
Menoslov je bohatý: dvaja vychýrení lovci odmien, z toho jeden černošský major a druhý so ženským príveskom, ktorý ide dať obesiť a skásnuť zaň desať tisíc, ďalej budúci šerif mestečka Red Rock, cool uhrančivý Mexikánec, spomínaný kat, starý generál a samotár. Vravím, ako z vtipu.
Vtip je však v tom, že ide o ôsmy film Tarantina, pričom vieme, že ich môže byť aj 8 1/2. Alebo aj deväť, keď už sme pri tom. Tu sa začína podprahová prešibaná hra, lebo nejde len o počet filmov, ale konkrétne aj postáv vo filme. V tej triviálnej premise ho ľahko prekuknete a hra tým pádom aj končí. Kým sa však dostane do stiesnených drevených priestorov, rozohráva riadne dlhú predohru.
|
|
Úvod je približne hodinu veľmi rozťahaný, pozvoľne spoznávame zopár postáv a počúvame dialógy, z ktorých len niektoré majú skutočný význam pre budúci vývoj. Je to verzia šachovej partie, keďže Tarantinov štýl už poznáme a on o tom vie. Rozloží si figúrky na doske a začne strategickú filmárčinu. Preto je napríklad komentár k Americkej občianskej vojne zbytočný, no preňho typický. Zavádza, aby zabával, ale bohužiaľ s týmto ego štýlom to teraz riadne prehnal. Chýba najmä presah, to čo ho vždy zdobilo. Popkultúrna vložka sedí v kúte rozheganej búdy a úlomky ako spomínanie na vojnu, rasizmus a mizogýnia sa míňajú účinku.
Potom ale príde historka Samuela L. Jacksona s jeho „Big Black Johnsonom“ a z rasistickej vaty sa po plánovanej prestávke (12 minút) pomaly vykľuje film o podvode, ktorý nerátal s jedným černochom naviac. Nakoľko je chytrý sa zdá byť najväčšou kontroverziou, ale chytá aspoň druhý dych a nastupuje krv – tečie z lebiek, genitálií alebo ju postavy vracajú. Skelet však dačo pripomína, že? Jasné, Tarantinove staršie filmy. Osem hrozných by ste pokojne mohli premenovať na Pulp dogs (alebo Reservoir fiction, to je jedno). Podobné tvorivé rysy sú totiž až príliš zrejmé.
|
|
Na šachovnici má veľa zaujímavých postáv, člení dej na kapitoly, postupne dávkuje indície, servíruje chutnú kávu, zvraty a potoky krvi. Vykráda sa, čím ďalej tým viac a ani zvraty nie sú tak nečakané, ako sme bývali zvyknutí. Jedna vec je progress a využívanie trademarkov, druhá núkať divákovi to isté len v novom obale. A ešte k tomu tá triviálnosť.
Nebavíme sa o masterpiece, tým sú pre niekoho Nehanební bastardi, iného Gauneri alebo Pulp fiction. Tu je vrcholom pritiahnutie Ennia Morriconeho a štandardne soundtrack. V teatrálnej verzii, či v roadshow expedícii vo formáte 70 mm to môže byť zaujímavý zážitok, ktorý ale v bežnom kine, kde nie je 70mm premietačka, bude hlavne spočiatku útrpný ako rozšírená verzia Nymfomanky. (Hlavný rozdiel oproti digitálnej verzii, ktorú hrajú naše kiná a 70 mm roadshow úpravy, je okrem zážitku z mimoriadnej kamery - v dĺžke samotného filmu. 70 mm verzia obsahuje 6 minútový hudobný úvod a 12 minútovú prestávku pred začiatkom štvrtej kapitoly. Ide o poctu slávnym epickým Panavision dielam americkej kinematografie 50-60 rokov, ktoré využívali ako overture tak aj intermission).
|
|
Aj tak docielil, aby to bolo dosť cool. Celý ten minimalistický nádych, výprava a najmä niektoré dialógy, ktoré herci parádne oživujú. Vyniká Samuel L. Jackson, to je nad sneh jasné. Ale statne mu sekunduje krvou zaliata Jennifer Jason Leigh. To sú však len dvaja, čiže znova nevyužitie potenciálu. Časy, kedy nás každá jedna malá postavička nesmierne bavila sú preč, čo je na škodu. Keď už repete, tak predsa poriadne.
Prepálenie minutáže pri Djangovi nestačilo a Quentin to dokázal potiahnuť ešte ďalej. Je to pocta na všetky možné známe smery, búranie westernových archetypov kade-tade, ale v tak útrpnom prevedení, až sa to oveľa viac blíži tomu zamýšľanému divadlu (už pracuje na obrusovaní scenára pre divadelné dosky). Nekompromisní milovníci Quentina si pridajú dva, možno aj tri body. Mne to svedomie nedovolí, nech mám jeho filmy akokoľvek rád.
The Hateful Eight (USA, 2015, 167 min.)
Réžia: Quentin Tarantino. Scenár: Quentin Tarantino. Hrajú: Samuel L. Jackson, Kurt Russell, Jennifer Jason Leigh, Walt Goggins, Demián Bichir, Tim Roth, Michael Madsen, Bruce Dern, James Parks, Channing Tatum, Dana Michelle Gourrier, Zoe Bell, Lee Horsley, Gene Jones, Keith Jefferson, Craig Stark, Belinda Owino, Quentin Tarantino
