LES |
LES |
Kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Ale čo ak je to špeciálny les, ktorý vedie v rebríčku hľadaných miest na spáchanie samovraždy? Aokigahara je miesto trhajúce rekordy v suicidnom správaní návštevníkov a horor Les vám síce nevysvetlí, prečo je magnetom pre finiš života smrteľníkov, ale je zaujímavou súčasťou deja a jednej stratenej ženy.
Američanka Sára sa do tohto lesa totiž vydá hľadať svoju sestru (dvojičku), ktorá tu záhadne zmizla. Napriek presviedčaniu manžela, ktorý Jess nemá príliš v láske, putuje Sára do Japonska a skončí v lese – garde jej robí investigatívny Aiden. Spolu hľadajú stopy, nasledujú cestu, no napokon z nej zídu, aby ignorovali varovania domáceho sprievodcu (v noci tu nemáte čo robiť). Lenže tento les tvorí nátlak na myseľ v hociktorú hodinu a čím dlhšie tu Sára putuje, tým skôr začne pochybovať o motivácii seba, Aidena a eventuálne aj svojej sestry. No drží sa svojho cieľa až do konca bez ohľadu na to, či objaví aj nejaké tajomné zlo, duše mŕtvych či iné nebezpečenstvo.
Premisa filmu Les je dvojaká. Na jednej strane si poviete, že tajomný les samovrahov a celá japonská línia môže mať na horor dobrý vplyv. Súčasne sa vám však vynorí Blair Witch a plejáda remakov, čo vám ázijskú mytológiu takmer sprotivili. Ale s odstupom času a prístupom debutujúceho Jasona Zadu by mohol Les ayzda zaujať. Minimálne treba uznať, že Zada les navštívil, aj študoval čosi z japonskej mytológie, čo cítiť na niektorých zakomponovaných prvkoch alebo snahe pôsobiť inak ako bežná ľakačka so psychopatom, zobudeným domom alebo inou formou hnusného zla, čo chce iba vraždiť.
Dokonca možno Les chváliť takmer bez výhrad za prvú polovicu. Predstaví hrdinku, viaceré elementy, pri ktorých sa vám vynoria isté podozrenia a alternatívy, kam môže dej putovať. Nie je to iba krátkou dĺžkou (87 minút bohato stačí), že nás Zada nechce šmariť do lesa okamžite. Prílet do Japonska, túžba nazrieť do minulosti postáv (výchova starých rodičov) a relatívne skorá snaha preniknúť nie do tajov lesa, ale budovať sesterské puto má celkom dobrý potenciál. Lebo dvojičky sú ideálna príležitosť na rozohranie nejakých fantastických javov (vzájomné prepojenie atď.), čo v stave núdze pomôžu...
Keď sa dostaneme do lesa, začne nám film servírovať povinné elementy: japonský sprievodca je fajn, lebo rozvíja domáce tajomno. Ale americký novinár je nútený doplnok, ktorý zbytočne zavadzia, no autori dúfajú v jeho využitie neskôr. Druhá tretina postupne nasadí prvé archetypy (japonské školáčky, aj babky) a neveriaci domáci to začínajú mať s gaijinmi čoraz ťažšie. Platí to aj pre divákov, ktorí si budú niektoré scény spájať dosť ťažko, lebo postavy nepostupujú úplne rozumným spôsobom. Je to asi jediná cesta, nepočuť a nevnímať všetky doterajšie varovania – a potom nechať naplno vyznieť horor.
Už v prvej hodine sa síce hlásia o slovo typické ľakačky a bafačky, no až v poslednej polhodine majú ešte väčší priestor a začnú prevažovať. To je presne moment, kedy sa psychologická línia začne akosi vytrácať, tvorcom došlo, že diváci sú málo vyľakaní, tak im hodia zopár hrozných momentov. Je to celkom škoda – povinné ľakanie totiž uberá filmu pôvodné čaro i závan originality. Navyše, Les nie je tak strašný, aby vám vliezol úplne pod kožu ako americký remake Kruhu. To bol hnusný dusný horor, kde ste prehĺtali guču v hrdle či cítili divný pocit v žalúdku, ale Les taký pocit veru nenavodí.
Niežeby ste sa nestrhli pri pohľade na plátno, ale odídete pobavení, vyľakaní, ale všetko s mierou. A je potrebné dodať, že aj Les sa nechal strhnúť, aby predviedol na konci rýchle finále a zrazu skončil. To sú také typické atribúty dnešných hororov, že vás mrzí, ako im ku koncu Les podľahne a neprekonáva.
Jason Zada vstáva a padá so scenárom. Nepomáha mať iba dobrú kameru, kvalitné masky i soundtrack za účelom budovania atmosféry. To všetko si stráži, ale nevyhne sa žánrovej rutine. Psychológia a japonská aura sú zrazu preč, cítiť, že toto je srbský les a nie originál. Typické ťahy i body sú fajn, ale strácate pozornosť. Ani Natalie Dormer nepúta natoľko, aby ste nezačali odpočítavať koniec. Tenkú hranicu vyššej kvality najprv prekročí, no potom z nej zlezie, aby sa udržal na úrovni priemeru..
Les je dobrý horor pre fanúšikov žánru, čo objavia pár nových prvkov; ako japonský fanúšik musím zvolať, že sa dalo vyťažiť z látky predsa len ešte viac.
The Forest (USA, 2016, 95 min.)
Réžia: Jason Zada. Scenár: Nick Antosca, Sarah Cornwell, Ben Ketai. Hrajú: Natalie Dormer, Eoin Macken, Stephanie Vogt