VLNA |
VLNA |
Pri slove cunami si asi len málokto predstaví pokojné mestečko na brehu krásneho nórskeho fjordu. Práve tu je však riziko tejto ničivej pohromy desivo reálne - a zároveň žalostne nepredvídateľné. Tvorcovia filmu Vlna, ktorý sa pohráva s predstavou, že by sa táto nočná mora skutočne zhmotnila, napokon vychádzajú z reálnych udalostí zo začiatku 20. storočia.
Zároveň však treba dodať, že tvorcovia Vlny vychádzajú tiež z celej plejády zavedených klišé subžánru „katastrofa pre celú rodinu“, ktorý poznáme predovšetkým zo severoamerickej produkcie (rozmanitej kvality). Ak vám však nejaká tá opočúvaná fráza či učebnicovo predvídateľný postup radosť z pohľadu na nekonečný vodný múr a následnú kolosálnu spúšť nepokazia, ste na správnej adrese. Vlna je film, ktorý vyznávačom žánru neostane nič dlžný, hoci aj zároveň ničím neprekvapí.
Hlavným hrdinom príbehu je Kristian, špičkový geológ, ktorý aj so svojou sympatickou rodinou žije na krásnom, no potenciálne nebezpečnom mieste. Mestečko Geirangen totiž stojí v tieni nestabilného skalnatého masívu, čo sa môže kedykoľvek zrútiť do vody a zdvihnúť tak 80 metrovú vlnu. Tá by, pochopiteľne, mesto v priebehu niekoľkých minút celkom zrovnala so zemou aj so všetkými jeho obyvateľmi či návštevníkmi.
Kristian až dosiaľ práve nad touto hrozbou ako zamestnanec miestnej výskumnej stanice bdel. Teraz však začína nový život vo veľkom meste a nasledujúce dni majú byť pre neho v Geirangene celkom poslednými. Hora však akoby to vedela. V deň Kristianovho plánovaného odchodu začnú prístroje hlásiť z útrob masívu podivné zmeny , ktoré neveštia nič dobré...
Vedec, jeho rodina a stovky nevinných životov verzus neskrotný živel. Karty sú na začiatku Vlny rozdané presne tak, ako v desiatkach ďalších filmov z rovnakej škatuľky. Špecifická pozícia Kristiana ako odborníka na odohrávajúce sa udalosti sa však v tomto prípade končí v okamihu, kedy sa skutočná dráma začína. Vlnu nejde nijak zastaviť. Od momentu, kedy sa hora rozpadá už ide len o holý boj o prežitie.
Napínavosť situácie film divákovi umožní vychutnať naozaj dôsledne – Kristian a jeho rodina sa rozdeľujú a my tak máme možnosť sledovať udalosti za rôznych okolností a z rozdielnych uhlov pohľadu. Ďalšiu rovinu ponúkajú Kristianovi kolegovia, vďaka ktorým nahliadneme počas kritických chvíľ aj priamo dovnútra hory. Vizuálne triky pôsobia celkom pôsobivo a nemôžeme filmu uprieť ani slušný drajv. Navyše, hoci ste možno už filmových megavĺn videli viacero, v prekrásnych scenériách nórskej prírody všetko predsa len pôsobí akosi sviežo a neopozerane.
Aj táto pridaná hodnota má však svoje limity a v okamihu, keď kulisy majestátnych skál a fjordu nahradí uniformná záplava sutín, ktorú tu a tam presvetľuje neprirodzene pokojné ohnisko, stereotypy začnú doliehať v plnej sile. Ak sa aj dosiaľ postavy a ich počínanie javilo ako ako-tak originálne a autentické, odrazu sú to len figúrky na čejsi šachovnici. Ich úlohou je pretrpieť čo najviac napínavých situácií a na záver si padnúť obkolesení zaneprázdnenými príslušníkmi záchranných zložiek šťastne do náruče.
Pokiaľ ste si doteraz mysleli, že tento typ filmov vedia vyrobiť len v Hollywoode, budete možno príjemne prekvapení. Ak by ste však očakávali, že povestná severská kinematografia žánru trošku rozšíri obzory, čaká vás skôr sklamanie.
Bølgen (Nórsko/Švédsko, 2015, 104 min.)
Réžia: Roar Uthaug. Scenár: John Kåre Raake, Harald Rosenløw-Eeg. Hrajú: Kristoffer Joner, Thomas Bo Larsen, Fridtjov Såheim, Ane Dahl Torp, Lado Hadzic