|
EJZENŠTEJN V GUANAJUATE |
EJZENŠTEJN V GUANAJUATE |
Už pred premiérou na minuloročnom Berlinale (kde získal nomináciu na Zlatého medveďa) vyvolal dlho očakávaný návrat svojského intelektuála Petera Greenawaya adekvátnu vlnu kontroverzie a zmiešaných ohlasov. Aktuálne 73-ročný britský režisér, pôvodne vyštudovaný výtvarník nezostal nič dlžný svojej povesti autora umeleckých filmov o umení, ktoré diváka provokujú myšlienkami a šokujú dekadentnosťou postáv vytvoreného sveta. Po sérii mystifikačných životopisných snímok o maliaroch či architektoch sa po prvý raz dostal k téme, ktorej v súčasnosti rozumie azda najlepšie - k filmu. A výsledok patrí k tomu najpozoruhodnejšiemu, čo sa na európskej scéne v poslednej dobe objavilo.
Ejzenštejn v Guanajuate je prvou časťou plánovanej trilógie (nasledovať by ho mali tituly Ejzenštejn v Hollywoode a Ejzenštejn vo Švajčiarsku) o živote legendárneho sovietskeho režiséra Sergeja Michajloviča Ejzenštejna. Sleduje ho v roku 1931, kedy po problémoch v Hollywoode odchádza s finančnou podporou spisovateľa Uptona Sinclaira, jeho ženy a trojice investorov do Mexika so zámerom natočiť jeho veľkolepú oslavu - nikdy nedokončený film ¡Que viva México! Ako predpovedá podtitul Desať dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom - hravá obmena zahraničného názvu jeho vrcholného diela Desať dní, ktoré otriasli svetom - toto obdobie Ejzenštejnovej kariéry je zlomové. Fascinovaný neznámym novým svetom sa strmhlavo vrhá do všetkých pokušení a nástrah, ktoré mu pobyt v krajine ponúka. Tým najväčším z nich sa stáva milostný pomer s jeho mexickým sprievodcom Palomino Cañedom, odhaľujúci zákutia jeho vlastnej sexuality.
I keď Greenaway nijak neskrýva svoj veľký obdiv k Ejzenštejnovi, nikdy neskĺzne k povrchnej adorácii. Miesto toho vytvára ďalší kontroverzný a veľmi otvorený portrét, prekračujúci viaceré tabu. Jeho filmový Ejzenštejn je v 33 rokoch (vek, v ktorom umreli Ježiš Kristus a Alexader Veľký) excentrický, egocentrický, megaloman, smutný klaun, homosexuál a panic. Čoskoro začne byť jasné, že poburujúce výstredné správanie a večné nedodržiavanie termínov nebude dlho tolerované. Príčiny Ejzenštejnovej neschopnosti dokončiť film v stanovenom čase Greenaway nachádza v jediných dvoch istotách, prítomných i v jeho ostatnej tvorbe - sex a smrť. Mexiko ako „nový“, no v skutočnosti starý svet poskytuje oboje v rovnakej miere. Veľký sovietsky tvorca je odrazu naživo a explicitne konfrontovaný so skutočnou podobou toho, čo si dosiaľ odopieral (sex) a čo iba falošne konštruoval pre filmové plátno (smrť).
Práve konštrukcia, respektíve spôsob, akým sú konštruované jednotlivé scény i celá snímka sú neustále okázalo vystavované na obdiv a upozorňujú na seba. Mystifikácia a splývanie faktov s fikciou v príbehu akoby poukazovali na to, že film nemôže byť prostou napodobneninou reality a nemá si to klásť za cieľ. Greenawayovi viac než o skutočný a verný životopis ide o interpretovanie umelcovej osobnosti v iných umeleckých formách. Precízne kompozície celkov inšpirované maľbami flámskych majstrov, skrývajúce množstvo detailov, bohaté dekoratívne interiéry a architektúra budov, techniky a herectvo vychádzajúce z epického divadla Bertolda Brechta či symfonický orchester opakovane hrajúci Prokofievov Tanec rytierov z baletu Rómeo a Júlia dokladajú, že veľké plátno a priestory kina sú pre plnohodnotné sledovanie zásadné.
|
|
V Ejzenštejnovi v Guanajuate sa k vyššie zmienenému okrem iného pridáva i koketovanie s Ejzenštejnovými priekopníckymi postupmi v oblasti montáže a výstavby filmu. Sám Greenaway sa už neprejavuje len ako umelec, ale i teoretik. Jeho hravý filmový jazyk vedie diváka neustále k premýšľaniu a zasypáva ho podnetmi, obrazmi a informáciami s podobnou intenzitou, ako to v ére nemého filmu robil svojimi radikálnymi experimentami Ejzenštejn. Pestrá paleta najmodernejších technológií a experimentovanie s výrazovými prostriedkami nevedie v chaos, no je súčasťou jasného a členitého systému, v ktorom si možno všimnúť navracajúcich sa či variovaných motívov, typov záberov, práce s kamerou ale i celých scén a sekvencií (nech už ide o milostné scény, či Ejzenštejnov zostup do temného „záhrobného“ sveta katakomb pod Guanajuatom), ktorých motivácia a význam často vyplynie až neskôr. Napriek relatívnej zrozumiteľnosti však pre plné pochopenie vyžaduje extrémnu dávku pozornosti, diváka schopného neustále interpretovať a ideálne i opakovanú návštevu kina.
Množstvo štylistických volieb nemá len vytvárať moderný ekvivalent k známym technikám či ukazovať, kam až siahajú možnosti súčasnej kinematografie (prípadne spĺňať dekoratívnu funkciu). Skúsený divák v ňom objaví nespočetne referencií a odkazov na iné diela - mimo Ejzenštejnovej Stávky, Krížnika Potemkina a Desať dní, ktoré otriasli svetom je to napríklad predelenie obrazu na tri časti z Napoleona Abela Ganca, ale i repliky a úryvky dialógov z rozličných zdrojov od Federica Felliniho po Françoisa Truffauta. Greenawayov najnovší titul tak vďaka homosexuálnemu obsahu neteší ruských cenzorov a možno ani konzervatívnejších fanúšikov slávneho montážnika. Je ale bezpochyby rajom pre cinefilov, tak ako je Mexiko rajom pre hlavného hrdinu, stvárneného energickým Fínom Elmerom Bäckom.
|
|
Audiovizuálnu inovatívnosť vyvažuje do značnej miery klasické lineárne rozprávanie a jednoduchý zrozumiteľný príbeh. Rozpor medzi klasickým a novátorským, či rétorikou filmu, starým a novým je vedomým zámerom. Peter Greenaway dlhodobo predpovedá smrť naratívneho filmu, ktorý pokladá za vyčerpaný a za svoj najväčší ústupok publiku považuje už to, že nejaký príbeh vôbec má. Budúcnosť vidí v oprostení filmu od jeho zahltenia textom, čo v tomto prípade konkretizuje upriamením pozornosti k spôsobom vizuálneho rozprávania z éry kinematografie pred nástupom zvuku.
Ejzenštejn v Guanajuate výborne ilustruje tézu, že naratívny film narazil na svoje mantinely a nevie držať krok s technologickým napredovaním. Režisérsky veterán, ktorý sám sebe prorokuje už len 7 produktívnych rokov a v 80 plánuje povesiť kariéru na klinec, učinil gesto rovnajúce sa hodeniu rukavice. Zostáva len si počkať, či sa niekto odváži ju zodvihnúť.
Eisenstein in Guanajuato (Belgicko/Fínsko/Holandsko/Mexiko, 2015, 105 min.)
Réžia: Peter Greenaway. Scenár: Peter Greenaway. Hrajú: Elmer Bäck, Luis Alberti, Stelio Savante, Lisa Owen
