|
ĎALEKO OD ĽUDÍ |
ĎALEKO OD ĽUDÍ |
Udalosti vo filme Ďaleko od ľudí sa síce odohrávajú v roku 1954, jeho hlavné myšlienky sú však celkom aktuálne. V centre diania stojí muž, ktorý si nedokáže a ani nechce vybrať stranu vo svete, čo sa rozdeľuje na „my“ a „oni“. Hlavnými prednosťami snímky, ktorá vznikla na motívy poviedky Alberta Camusa, sú silná atmosféra a herecké výkony. Za zmienku iste stojí aj fakt, že sa tento komorný príbeh rozvíja za tónov hudby z dielne Nicka Cavea.
Púšť je, nepochybne, desivé a nehostinné miesto. Ak ste však už mali tú možnosť okúsiť ju na vlastnej koži, pravdepodobne budete súhlasiť s tým, že je to tiež miesto magické a podmanivé. Niečo na tej ľudoprázdnosti, respektíve absencii akéhokoľvek života, skrátka je. A presne z tohto intenzívneho, možno priam duchovného vnemu, čerpá aj atmosféra snímky režiséra Davida Oelhoffena. Práve púšť je totiž útočiskom Darua, vojnového veterána, ktorý svojmu samotárskemu životu dáva zmysel vzdelávaním detí z okolitých osád.
Pred svetom a jeho turbulentnými zvratmi sa ale Daru ani v pustinách pohoria Atlas ukryť nedokáže. Krízový stav, ktorý v krajine vyvolala eskalácia napätia medzi francúzskymi okupantmi a miestnymi rebelmi, sa ho začne dotýkať s príjazdom nečakanej návštevy. Daru sa dozvedá, že ho poverili nepríjemnou úlohou – eskortovať miestneho zločinca pred súd v asi deň chôdze vzdialenom meste. Argumenty, že je Daru už dávno len civilistom, nezaberajú. Situácia vyžaduje, aby priložil ruku k dielu každý „biely muž“.
|
|
Daru sa však za „bieleho“ tak celkom nepovažuje. V Alžírsku sa narodil a vyrástol, oženil aj ovdovel. Nevadí mu predstava, že by sa krajina spod francúzskeho jarma oslobodila. Nechce sa však zapájať do konfliktu ani na jednej zo strán. Je to, skrátka, nefalšovaný pacifista, ktorý sa ocitol v nesprávny čas na nesprávnom mieste. A o to ťažšie je preň splniť jeho úlohu. Dobre totiž vie, že ak väzňa dovedie pred súd, čaká ho rozsudok smrti. Zdá sa ale, že presne toto tajuplne mĺkvy Mohamed vlastne chce. Počas dlhého spoločného pochodu sa z mužov postupne stávajú priatelia. No obstojí krehké spriaznenie v skúškach, ktoré na nich číhajú?
Úžasné exteriéry, v ktorých sa Daru a Mohamed pohybujú, dýchajú pozvoľnou melanchóliou. Film už ďalej tento fíling „neznásilňuje“ nadužívaním artových prvkov, ktoré sa iste pri kreovaní jeho formálnej podoby ponúkali. Z rozprávačského hľadiska je to vlastne film príjemne štandardný, plynúci bez väčších zachádzok z bodu A do bodu B. Ale hoci to v spojení s monotónnymi púštnymi kulisami znie tak trochu ako nuda, nenechajte sa odradiť. Ako fatamorgána sa z púšte v pravidelných intervaloch vynárajú príležitosti pre napätie, akciu, konflikty, prekvapivé odhalenia, nechýbajú ani efektné nástrahy prírodných živlov. Všetko s mierou a zreteľom na posun deja, ale aj ďalšie témy, o ktorých film nenásilne vypovedá – pomsta, bremeno tradície, česť či spolupatričnosť.
|
|
Sklamaní však ostane ten, kto bude na záver čakať nejaké dramatické rozuzlenie či rezultát. Paradoxne, práve posledná časť filmu pôsobí akosi poslabšie, keď vzrušujúcu neistotu vonkajšieho prostredia striedajú predvídateľné scény z opätovného stretu „s civilizáciou“. Cieľom tejto cesty je ale cesta samotná. A viac, než na tom, kam dovedie Darua a Mohameda, bude záležať na tom, kam dovedie diváka. Možno aspoň k malému zamysleniu nad tým, že ocitnúť sa na nesprávnej strane barikády môže byť nebezpečne jednoduché.
Pár bodov k dobru za rodeného Newyorčana Vigga Mortensena, ktorý hrá vo francúzštine aj arabčine tak autenticky, že budete možno chvíľami pochybovať, či je to naozaj on...
Loin des hommes (Francúzsko, 2014, 102 min.)
Réžia: David Oelhoffen. Hrajú: Viggo Mortensen, Reda Kateb, Antoine Laurent
