A JE TU ZAS |
A JE TU ZAS |
Berlín je mesto s bohatou históriou – akoby mnohým nestačila, filmoví tvorcovia sa doň radi vracajú s odstupom i netradičnými hrdinami z minulej éry. Pred 13 rokmi nechali v kóme jednu staršiu pani, aby jej odopreli pád berlínskeho múru a koniec socializmu (Good bye, Lenin!). Teraz si zobrali ešte väčšie sústo – a do roka 2014 prenášajú Adolfa Hitlera.
Áno, 21. storočie sa píše už dávno a Adolf Hitler sa ocitne v akomsi podivnom svete, kde už druhá svetová nie je, Nemecko ju prehralo, jeho strana padla a známi sú preč. Namiesto nich je Berlín plný cudzincov, na čele Angela Merkelová a technologické vymoženosti na každom kroku. No názory ho neopustili a chce ich pretláčať ďalej; skúsi to ako komik, imitátor (samého seba) i politicky nekorektný spíker. (Ne)čakane si získa istú mieru obľuby, jeho popularita stúpa a začína cestovať po Nemecku. Aby získal ešte viac priaznivcov a pokračoval v nastolenej ceste z minulosti i svojich ambíciách...
A je tu zas nie je typická komédia, ale má hlbší presah a skrýva rozličné formy humoru. Ešte vás núti premýšľať do solídnej hĺbky a graduje do pomerne vážneho finišu, kde otvára otázky, pred ktorými by sa ani niektorí členovia slovenského parlamentu nemuseli schovávať. Tá premisa nie je úplne ľahká, keď sa riadne zamyslíte a najmä si nastolíte viaceré otázky i formy očakávania, čo by mal film splniť.
Alfa a omega – herec, ktorý má stvárniť Adolfa Hitlera. Lída Baarová ukázala, že výber nemusí byť jednoduchý a môže skĺznuť do neželanej roviny. Oliver Masucci sa však vysporiadal s úlohou výborne a Adolfa zbytočne neprehráva, nežongluje s prízvukom, snaží sa mu vtisnúť vysokú mieru autenticity. Samozrejme, nechá si priestor pre prechod do vtipnej roviny vychádzajúcej zo súčasných reálií.
Tie tvoria istú porciu vtipných situácií najmä v prvej polovici. Využívajú dva silné elementy: samotnú postavu Hitlera a jeho interakciu so súčasnými obyvateľmi. Nečakané stretnutia sa pritom odohrávajú v dvojakej forme: jednak v podaní hercov s nadefinovanými situáciami a paralelne aj v boratovskom štýle nafingovanej postavy s reálnymi obyvateľmi metropoly. Iste, ten štýl už nemá šmrnc ako kedysi a je bizarné vidieť lokálnych ľudkov, ako veria, že toto by mohol byť Adolf samotný... ale prinesie pár dobrých scén a našťastie táto forma nedominuje, iba vhodne vypĺňa stopáž ako jedna z foriem humoru. Ťažko určiť, či to absurdum (70-ročný posun postavy do dnešnej doby) niektorí skutočne nevideli, ale ak akceptujete odlišnú formu v porovnaní so zvyškom filmu, budete sa aj na nej solídne baviť.
Lepšie padnú do kontextu interakcie Hitlera s novými technológiami a komunikačnými prostriedkami. Objavovanie PC, televízie a iných možností v spojení s kvalitným hercom vyústi v najlepšie scény filmu. A to už nenápadne prejdeme do tretej vlastnosti: prepašovaným scénam pôvodných názorov s reáliami dnešného sveta. Keď sa postupne etablujete na vystúpenia Hitlera ako komika, presuniete sa do druhej časti filmu, ktorá si zarába na pomerne vážne momenty.
Línia s producentmi a TV kanálom je síce redundantná (aj Joy mala lepšie TV momenty), ale ide ďalej a postupný rast popularity, rast verejnej mienky a niektorých aktuálnych pálčivých otázok vytvára priestor pre finálnu tretinu, ktorá prekročí aj hranice spoločenskej satiry a nečakane zvážnie. Pretože nie sme jediný národ, čo sa borí s ideami extrémnej pravice (takmer 210 tisíc hlasov?) a vytvára si isté korelácie práve na osobu Hitlera. Zopár trefných výtvorov cynickej obludy bokom, čo keby sme sa začali zapodievať Adolfovou ideológiou v dnešnej ére? Ako by mohol taký názorový smer skončiť?
A je tu zas si drží tenkú líniu medzi iróniou postavy Adolfa Hitlera i určitou mierou sympatií (keďže ho vykresľuje ako hlavného hrdinu). Do slovenských kín nemohol prísť v lepšej dobe: je to dobrý celok, kde sa síce zasmejete, ale ešte sa aj úpenlivo zamyslíte. Zo spracovania veľká kontroverzia nehrozí, obsah sa v pamäti udrží.
Er ist wieder da (Nemecko, 2015, 116 min.)
Réžia: David Wnendt. Podľad knihy: Timur Vermes. Hrajú: Oliver Masucci, Fabian Busch, Christoph Maria Herbst