|
MARGUERITE A JULIEN |
MARGUERITE A JULIEN |
Mimo priestor a čas či dobro a zlo, odohráva sa príbeh vášnivej lásky medzi Marguerite a Julienom – súrodencami, ktorých vzťah bol už od počiatku odsúdený stať sa ich prekliatím. Ich puto nedokázalo oslabiť odlúčenie, ustarostená rodina ani pohoršená spoločnosť. Stali sa však štvancami, ktorí nebudú v bezpečí až do svojho posledného dychu.
Film Marguerite a Julien, voľne inšpirovaný skutočnými udalosťami z počiatku 17.storočia, posúva históriu do roviny akejsi rozprávky pre dospelých. Nakrútila ho francúzska herečka, scenáristka a režisérka Valérie Donzelli a vyslúžila si zaň aj vlaňajšiu nomináciu na Zlatú palmu z Cannes.
Marguerite a Julien boli nerozluční už od útleho detstva. Vždy tu boli jeden pre druhého, či už išlo o detské roztopašnosti, zvedavé hry alebo nekonečné rozhovory. Vyrastali v tolerantnom a milujúcom kruhu urodzenej rodiny, ich budúcnosť bola v každom ohľade sľubná. Pozornému oku však už v tomto nevinnom období neuniklo, že je puto medzi nimi intenzívnejšie, než by medzi súrodencami malo byť. Z obavy o budúcnosť svojich detí, rozhodli sa rodičia synov (okrem Juliena je tu ešte Philippe) poslať do internátnej školy.
Julien sa ale, teraz už ako dospelý a skúsený mladý muž, do rodného hniezda vráti. Práve na čas, aby sa stihol stať svedkom zasnúbenia svojej krásnej, taktiež už celkom dospelej, sestry. Roky odlúčenia však osudovej príťažlivosti medzi Julienom a Marguerite nijako neublížili. Chápavosť a trpezlivosť ich rodiny čaká ťažká skúška...
Snímka Marguerite a Julien v podstate rozpráva ten najklasickejší príbeh zo všetkých – príbeh veľkej zakázanej lásky. Na spôsobe, akým ho rozpráva, však už veľa „klasického“ nie je. Experimentuje s formou rozprávania, keď dej striedavo vkladá do úst rozprávačiek, divadelníkov či klebetných detí. Zručne buduje romantickú a zároveň desivú atmosféru, ktorá je preň spravidla dôležitejšia, než scenáristická logika a uveriteľný časový rámec.
|
|
Obzvlášť nápadný bude iste divákovi až chuligánsky slobodomyseľný prístup k dobovej štylizácii. To, kedy sa príbeh vlastne odohráva, sa dozvedáme až z koncových titulkov, keďže scéna počas celej stopáže priam prekvitá protichodnými kostýmami, kulisami a rekvizitami (od kráľovského dvora cez fotoaparát až k vrtuľníku...). Žeby odkaz na absolútnu nadčasovosť osudovej lásky? Možno. Alebo skôr pocta režisérkinej obľúbenej Novej vlne (film je, napokon, adaptáciou nedokončeného scenára Francoisa Truffauta). Časť divákov to však zrejme bude vnímať skôr ako nemiestnu a mätúcu recesiu.
Film Marguerite a Julien je ale vlastne tak trochu experimentom aj po obsahovej stránke. Ku kontroverznej láske ústrednej dvojice totižto pristupuje tvrdohlavo romanticky. Akúkoľvek stigmatizáciu incestu využíva len pre podtrhnutie osudovosti tohto zakázaného vzťahu a ani na okamih nedovolí, aby sa snáď na ňom divákovi niečo naozaj mohlo nepáčiť. Na druhej strane, je celkom pravdepodobné, že po šiestich sériách Hry o tróny už incest nebude pôsobiť nijak extra šokujúco ani na mainstreamového či konzervatívnejšieho diváka.
|
|
Otázne však je, koľko diváckej atraktivity vlastne tomuto rozvláčnemu príbehu o láske ostáva, ak z neho eliminujeme čaro „pikantérie“...? Veľa toho, po pravde, nie je. Pokiaľ ide o napätie, karty sú tu, takpovediac, vyložené na stôl už od začiatku. Skutočného deja či akcie je len po skromne a zriedka dokáže čímsi prekvapiť.
Ak by sme mali Marguerite a Juliena hodnotiť len na základe vnemových zážitkov, zaslúžili by si veľmi slušnú známku. Je to vlastne film veľmi hravý, odvážny, nápaditý, verný vlastnej atmosfére. Patrí, žiaľ, k snímkam, v ktorých obsah tak výrazne za formou zaostáva, že to nejde prehliadnuť.
Marguerite et Julien (Francúzsko, 2015, 110 min.)
Réžia: Valérie Donzelli. Hrajú: Anaïs Demoustier, Jérémie Elkaïm, Frédéric Pierrot, Aurélia Petit, Catherine Mouchet, Bastien Bouillon, Sami Frey
