UČITEĽKA |
UČITEĽKA |
Aby rodičia nevyšli cez prázdniny z cviku, prišla do letných kín Hřebejkova Učiteľka. S nadčasovou témou lezenia do zadku, tentoraz mimo čisto pracovné prostredie. Deti v škole prospievajú na základe rodičovských službičiek ich triednej. Každý vie, že sa to nepatrí, je to nespravodlivé, no kvôli ratolesti rodič musí popustiť z vlastnej úrovne a nedôstojne zabezpečovať potomkom lepšiu budúcnosť.
V scenári Petra Jarchovského dominuje primárna dejová linka jedného mimoriadneho rodičovského združenia v duchu Dvanástich rozhnevaných mužov (1957). Počas jeho priebehu sa v jednotlivých scénach nedávnej minulosti oboznamujeme s dôvodmi rozhorčenia Dankiných rodičov. V psychologickom profile súdružky Drazdechovej (Zuzana Mauréry) nachádzame herecky príťažlivo stvárnenú osobnú zatrpknutosť s hrozivým stranícko-mocenským pozadím.
Autori už klasicky stavili na „čaro“ minulého režimu. Divák má možnosť zaspomínať si na vlastné dranie školských lavíc. Vybavenie domácností, tried, telocviční či samotné outfity protagonistov výborne navodzujú atmosféru začiatku 80-tych rokov minulého storočia v bývalom Československu.
Z tandemu Jarchovský-Hřebejk vzišlo očakávané dielko v ovzduší doby, na ktorú sa stále dá - divácky vďačne - nadávať. V zoskupení rodičov nachádzame dobre čitateľné typy rovných i pokrivených charakterov. Detský hrdina sa učebnicovo dištancuje od špinavých praktík dospelákov. V Učiteľke žiaci len dokresľujú celkový obraz problému, gro morálneho pitvania nesú na pleciach rodičia a ich kvalitatívne občas kolísavá psychologizácia. Najmä v prílišnej schematickosti ich spoločenského postavenia. Divák dostane prierez profesiami, s ktorými niektoré osoby nie sú stotožnené a ukážkovo trpia v područí socialistického zriadenia.
Nad všetkými máva svojimi krídlami všemocný pedagóg – s úsmevom na tvári a s nitkami v rukách. Zuzana Mauréry sa zhostila líškavej Drazdechovej skutočne šťavnato a jedinečne, jej špecifický civilno-hraný herecký štýl možno len pochváliť. V profi hereckej rovine exceluje ešte niekoľko mien (Kassai, Havelka, Malý, Hansman a i.). No u všetkých zúčastnených badať spoločný problém – z úst im vychádzajú neosobné šablónovité frázy, ktoré popisujú ich vzťah k morálnym hodnotám a potrebe svedomia.
Hřebejkovi sa po Zakázanom uvoľnení (2014) podľa Kolečkovho scenára, očividne zapáčili komornejšie konverzačky a Jarchovský mu jednu takú napísal. Lenže v Zakázanom uvoľnení iskrivú tému istia oduševnené, pôvodom divadelné, herecké výkony, s Učiteľkou sa cez postavy tak nejak sivo konfrontujeme s ponurou dobou zatrpknuté mlčania. Hercom sa repliky skľučujúco odliepajú od úst, všetci svorne ticho trpia a nadávajú na režim. Pretože už pomaly nejde o bežnú spoločenskú úctu, ale zasa len o produkt socializmu a odsúdeniahodnej doby, ktorá narobila z ľudí ovce.
(SPOILER)
Našťastie, v závere filmu preblyskne iskrička „nádeje“, keď pri „nábore rodičov“ do nového školského roku svieti na tabuli porevolučný dátum.
Učiteľka (SR/ČR, 2016, 102 min.)
Réžia: Jan Hřebejk. Scenár: Petr Jarchovský. Hrajú: Zuzana Mauréry, Csongor Kassai. Peter Bebjak, Martin Havelka, Ondřej Malý