|
PIRKO |
PIRKO |
Martina, a.k.a Shakira dovŕšila dospelosť a opúšťa detský domov. Pár eur v obálke, vyštudovaná hnojarina a predstavy o bezstarostnom živote. Plán je jasný – cesta do Prahy a stretnutie s priateľom, s ktorým sa spoznala práve v detskom domove. Všetko pôjde ako po masle. Až do prvého problému.
Rozmazaná umelecká jazda, Rytmusov podmaz cigánskej svadby a replika „ Jebala by som!“. Už z úvodu filmu Pirko, prvého celovečerného projektu Lucie a Petra Klein Svobodových, je zrejmá absencia umierneného prístupu. Atraktivite témy zneužívania mladých dievčat pridalo aj načasovanie, vzhľadom na udalosti v Galante. Avšak titulovať Pirko ako vhodného domáceho zástupcu filmov o strastiplnej ceste čerstvých dospelákov za svojim šťastím nie je šťastná voľba.
Tvorcovia zvolili veľmi jednoduchú dejovú kostru, ktorá by vystačila aj na krátky film. Natiahnutie na hodinu a pol je sprevádzané príbehovou vatou s významom poukázania na neduhy spoločnosti a zvrátenosť ľudskej podstaty. Nie je však priveľmi filmársky uveriteľná. Kostrbaté dialógy so silenými nadávkami, neucelený strih a evidentná snaha byť cool uberajú na stotožnení sa s príbehom. To, že je Martina rebelka, ktorá najlepšie vie, ako to chodí vo svete je síce pekné, ale hneď Vám je jasné, že sa nájde dáky oplan, ktorý jej tie ružové okuliare ukradne, pošliape a ešte sa jej vysmeje do tváre.
Naračne je Pirko príliš neucelené. Raz ide o roztrieštený príbeh, potom skĺzne do umeleckého vyobrazenia, o chvíľu opätovná snaha o modernu. Celkovo pláva viac po povrchu a zameriava sa výlučne na postavu Martiny, čím menej využíva potenciál tak silnej témy. Výrazné dejové zvraty nie sú v podstate prítomné, i keď sa príbeh posúva do Prahy.
|
|
Režiséri sa zameriavajú skôr na vyobrazenie prostredia, než na samotné budovanie príbehu a jeho odtieňov. Ukazujú odvrátenú stránku mesta so sfetovanými pankáčmi, pokrivenými živlami a nechutnými pasákmi. To, čo sa odohráva v novom živote mladej prsatej Martiny je vskutku krutá realita, ktorá je mediálne známa najmä z ešte východnejšej Európy, než sme my alebo Česi. Mäso, nič len mäso.
Pirko sa však mediálne prezentovalo aj sexuálnymi scénami. Áno, sú tam. Spočiatku len vulgarizmy, neskôr holé prsia, až to speje k explicitnosti. Nevoľno zostane najmä ženskej časti publika, ktorá bude s hrdinkou súcitiť. Iní si spomenú na podobné scény zo známych filmov (napríklad Zvrátený od Gaspara Noého) alebo zárezy domácich tvorcov (Až do mesta Aš, Zázrak). Je to však znova len snaha šokovať, vcelku prázdna ulita pokarhania spoločenského úpadku.
|
|
Veľká pochvala sa musí nechať Dominike Zeleníkovej, ktorá je uveriteľná a dokáže film aj napriek jeho negatívam tiahnuť aj sama, pričom to nie je primárne poprsím. Škoda, že jej scenár často vkladal do úst dialógovú rakovinu. V pražskej časti je vidno aj ulietavanie castingu. Každá z postáv je zaujímavá, šialená a svojim spôsobom pútavá. Tento mix je to v zásade jednou z vecí, ktorá donúti divákov zostať v kine až do konca.
Film môže osloviť širšiu masu len vďaka udalostiam spred niekoľkých týždňov, i keď tematicky ide o dva odlišné príbehy a akékoľvek porovnávanie je scestné. Na svoje si samozrejme ešte môžu prísť aj úchylné tvory. Z 30 divákov v kine odišlo desať ešte počas prvej hodiny filmu, čo je stále menšie zlo, ako keby odišla polovica. Už teraz badať výrazný úspech v návštevnosti (za prvý víkend skoro 9 tisíc predaných lístkov), spokojnosť divákov je však na základe mojej osobnej skúsenosti otázna.
Pirko (ČR/SR, 2016, 92 min.)
Réžia: Lucia a Petr Klein Svoboda. Hrajú: Dominika Zeleníková, Tibor Kotlár, Viktória Šuplatová, Martin Finger, Tamás Gál, Boleslav Polívka
