DEVIATY ŽIVOT LOUISA DRAXA |
DEVIATY ŽIVOT LOUISA DRAXA |
Malý Louis Drax mal opäť nehodu. Nie prvú a opäť takmer smrteľnú. Leží na posteli, vyčerpal si svoj ďalší život, no stále nehodlá opustiť tento svet. Má síce len deväť rokov, ale už čelil toľkým nástrahám a jeho tuhý koreň vydržal. Tento raz spadol z vysokého útesu, vylovili ho takmer mŕtveho, leží v kóme a začína sa mu venovať nový doktor Allan. Postupne sa dozvedá viac nielen o chlapcovi, ale spozná aj jeho matku Natalie a nájde v nej zaľúbenie. Keďže Louisov otec zdrhol niekam preč a pátra po ňom polícia, skormútenej žene padne pozornosť celkom vhod. Ale nás zaujíma najmä chlapcov osud – ako je možné, že všetko prežil a prečo je taký výnimočný?
Deviaty život Louisa Draxa natočil Alexandre Aja, majster krvavých hororov a možno sa budete diviť, že podradil a zrazu točí skôr psychologické kúsky (viď. aj predchodca Horns)? Na novinke obdivujete ťažkú zaraditeľnosť do žánrových škatuliek a ako prechádza z drámy do trileru, aj na horor by mohlo dôjsť a ešte sa infiltruje fantasy rozprávaná z pohľadu malého chlapca. Taký ambivalentný film si dosť ťažko hľadá divákov, lebo sa natíska prirodzene otázka, že na čo vlastne ide divák do kina?
Pri pachtení sa za vysvetlením víťazia dva žánre: záhadná dráma a krimitriler. Dráma je skloňovaná do rozličných polôh, zatiaľ čo na začiatku dominuje skôr nastolený rébus, do druhej polovice naskočíme pomaly ako do melodrámy a vyústenie tiež fandí takému žánru. Uvedomelí diváci si rýchlo uvedomia (cca do hodiny), kam by sa film mohol uberať. Aby to nebolo ľahké, chlapcova fantasy línia s osobitným štýlom rozprávania ponúka alternatívu, milo zdržuje a je úžasne natočená. Aja naplno púšťa uzdu svojej fantázie a narácia je taká odlišná v podaní chlapca... Našinec si spomenie občas na Faunov labyrint, kde tiež rovnako skúsený hororový režisér odbočil do narácie dieťaťa...
Na druhej strane prítomnosť polície a snaha racionálne vysvetliť dianie si pýta fakty, údaje a nie vždy ich dostanete. Niektoré sú zamlčané, iným sa scenár ani nevenuje (čím pripomína sčasti Dievča vo vlaku – čo sa deje s filmovou políciou, že prehliada občas jasné postavy?) a keď majú doraziť pointy, dovtípite sa ich skôr z tej mysterióznej línie ako vyšetrovania. Azda je to úmysel a navyše si všímate aj nečakane uložené vtipy či pomrkávanie na diváka v scenári. Ambivalencia sa prejavila aj vo vyznení: Louis Drax sa neberie iba vážne, má nečakaný priestor pre humor – nutne podotknúť, že nie prvoplánový, skôr čierny či sofistikovaný, ale dobre zapadne a odľahčuje väčšinu ťažkých žánrov.
Postupne si zvyknete a naučíte sa sledovať línie: medziľudská medzi doktorom a matkou, trilerová pri skokoch do minulosti i vyšetrovaní a do toho občas troška humorná. Nelineárne rozprávanie sa pre taký film priamo pýta a keď už príde postupné rozuzľovanie... Nuž tam padajú a stúpajú body, lebo ak vám sadne a nevidíte ho až do konca, budete milo šokovaní – a ak vám niečo dôjde príliš skoro, máte malo podnetov na sústredenie. Osobne vyústenie akceptujem a neplatí, že iba forma prebíja obsah.
Pravda, z castingu sem spadli rozličné herecké výkony. Jamie Dornan má najväčší priestor, ale je v tieni svojich kolegov. Že ho ofúkne Oliver Platt, bolo jasné už z plagátu. Ale lepší sú už Aaron Paul v roli otca a Sarah Gadon ako mama, nehovoriac o šikovnom Aidenovi Longworthovi.
Ťažko sa hodnotí film ako Deviaty život Louisa Draxa. Niektorí filmoví fajnšmejkri si striedanie žánrov naplno vychutnajú a dali by aj osem bodov. Ale hľadači pointy, ktorí budú iba hodinu čakať do konca, lebo všetko uhádli? Tí by dali sotva štvorku. Výsledok je kompromis, ale stále platí, že film sa rád hra s divákom, skúša na neho solídne obsadenie i žánre – a divákov si zaslúži.