|
CHLAPCI |
CHLAPCI |
Tínedžerky Kim, Momo a Bella majú smolu. Nepatria medzi mimoriadne krásne ani obdivuhodne šikovné. V kolektíve svojich spolužiakov sú, možno práve pre svoju šedivú nenápadnosť, najobvyklejšími obeťami nemiestnych žartov aj otvorenej, verbálnej i fyzickej šikany – obzvlášť zo strany úzkeho kruhu testosterónom poháňaných chalanov, ktorí ich vulgarizmami aj buchnátmi častujú na dennom poriadku.
Akoby asi ich životy vyzerali, keby sa narodili v koži svojich úhlavných nepriateľov – chalanov? Zdanlivo filozofická otázka bez odpovede dostáva nebezpečne realistické kontúry, keď sa k dievčatám dostane záhadné semienko ešte záhadnejšej rastliny. Keď kvet - omamne voňajúci po vanilke - vyrastie, objaví sa na ňom čarovný nektár, ktorý im umožní chlapčenskú kožu naozaj okúsiť. Kúzlo však vždy funguje len na jedinú noc.
V chlapčenskej koži sa Kim odrazu cíti ako doma a čarovný nektár sa pre ňu stáva drogou – a nie len vysoko návykovou, ale tiež veľmi nebezpečnou. Ako chlapec sa totiž Kim zaplieta s mladistvým kriminálnikom Tonym, pre ktorého je, zdá sa, ochotná robiť veci, aké by po nej jej dievčenské priateľky nikdy nechceli...
|
|
Švédska dráma Chlapci spočiatku začína ako nadľahčený film pre tínedžerov o dievčatách, ktoré s reálnymi problémami zatočia pomocou mágie a nadprirodzena. Veľmi rýchlo sa však film začína posúvať do oveľa temnejšej a znepokojujúcejšej polohy. Šikana, ktorou Momo, Kim a Belle trápia spolužiaci, nie je zobrazovaná v žiadnych náznakoch – rany sú až príliš surové, vulgarizmy vyslovované často, nahlas a zrozumiteľne. A hoci sa chvíľu po tom, ako začnú hrdinky unikať do chlapčenských tiel môže zdať, že sa tu bude riešiť najmä hroziaci rozpad ich kamarátstva, aj to bude, napokon, len vedľajším a podstatne nevinnejším motívom.
Kľúčovou linkou príbehu je Kim a jej bolestivé hľadanie vlastného ja. Film sa neuspokojí s priamou cestou poznania a následného zmierenia sa s faktom, že je transsexuálka. V desivej spleti takmer surrealistických scén (ktoré sa s pribúdajúcou stopážou stávajú stále temnejšími a dusivejšími) spoločne s Kim tápeme, váhame a narážame do stien z vlastných nejasných túžob, ako v nejakom zlomyseľnom labyrinte.
Okrem problematiky šikany, sexuálnej orientácie a straty identity sa v deji dokorán otvárajú aj ďalšie extrémne podoby adolescentného sveta – kriminalita, drogy, zlé partie, sexuálne násilie, absolútna absencia dospelých vzorov (od nihilistického otca Momo cez neschopne sa šikane prizerajúcu učiteľku až po nehanebne sa na krádežiach mladistvých priživujúceho Tonyho otčima).
|
|
Tej bolesti a zla je vlastne na jeden film hádam až priveľa. Chvíľami je to všetko až príliš metúce, scenár by si zaslúžil lepšie učesať a upustiť od počtu silných a efektných momentov k prospechu celkovej prehľadnosti a stráviteľnosti. Napriek obdivuhodnej húževnatosti a oduševnenosti mladého hereckého ansámblu je tu tiež viacero okamihov, ktoré pôsobia vyslovene nepresvedčivo, alebo celkom nadbytočne. I tak sa však asi len ťažko ubránite tomu, aby vás tento film aspoň trochu nezasiahol.
Možno to nie je ten najvydarenejšie spracovaný príbeh o strastiach dospievajúceho tela a duše, ale určite patrí k snímkam, o ktorých sa dá diskutovať a premýšľať. Čo sa o všetkých filmoch zamierených na mládežníckeho diváka určite povedať nedá...
Pojkarna (Švédsko, 2015, 106 min.)
Réžia: Alexandra-Therese Keining. Scenár: Alexandra-Therese Keining. Hrajú: Tuva Jagell, Emrik Öhlander, Wilma Holmén, Vilgot Ostwald Vesterlund, Josefin Neldén, Mandus Berg, Adam Dahlgren
