MUZZIKANTI |
MUZZIKANTI |
Úprimne, ísť na nový film Dušana Rapoša (Cinka Panna) bez predsudkov je hádam nemožné. Tak som nazbieral odvahu a pristúpil k Muzzikantom s relatívne čistou hlavou, no už samotná ukážka plná panoramatických záberov krajiny (©RTVS no.2), konskej krásy a ženskej rýchlosti predznamenala plytkosť. Príbeh o rockeroch za zenitom a mladej generácii, plnej ideálov o slávnej kariére, je v bezpečnej zóne podpriemernej šedi. Spracovanie na štýl americkej teenage-komédie a Duo Yamaha v samom závere však ťahajú film ešte nižšie.
Dej sa točí okolo nádejného gitaristu Robina, ktorý má so svojou kapelou pár chytľavých hitov, no bez výrazného úspechu. Bývalá popkultúrna ikona Majkl Boss (Martin Dejdar) im ponúkne šancu robiť predskokanov na turné. Spolu vyrážajú na hudobné sústredenie do kempu v Těšínskom Sliezsku, kde je šéfom rocker Izzy (Pavel Kríž). Cesta je samozrejme kľukatá a tak prichádzajú konflikty, nečakané stretnutia s minulosťou, ale aj lásky a plač. Áno, je toho dosť.
Pravdepodobne až príliš veľa. Rapoš sa takmer do dvoch hodín snaží nasúkať čo najviac pocty hudobníkom a rockenrollu. Popri naplnení kolónky žánrového zaradenia ale akosi zabudol na príbeh. Svedčí o tom aj veľa samostatných scén, kedy postavy buď s napätím hrajú kruté sóla na gitare, ospevujú muziku od folklóru až po rock alebo tancujú. Odporúčam si však všimnúť, ako „dôveryhodne“ sa kamera snaží ukázať gitarový um hlavných postáv. Horšie je už len staviť všetko alebo nič na jednu kartu a predabovať český jazyk do slovenského.
Keďže však nie je prítomný silný príbeh, tak ani vsuvky nemajú hĺbku, gráciu a zlyháva základná dramaturgia celého filmu. Chýba časový rámec, častým prepínaním do muzikálovej roviny sa strácajú náznaky tempa a pesničky ani neznejú dlho, zvyčajne pár sekúnd, čím film dostáva zbytočný videoklipový nádych. Perličkou je zápas v thajskom boxe, kompletne vytrhnutý z kontextu. Režisér strieľa od boku, prvky rozhadzuje hlava-nehlava a ignoruje logický kontext pre diváka.
Každá z postáv má svoj relatívne vlastný gýčový charakter, či už ide o vyhasnutého Izzyho, ktorý po nejasnej nehode opustil rockové pódiá, alebo inštruktorku tanca Wilmu zahrabanú v dávnych snoch o kariére baletky. Rapoš ani nemá odkiaľ čerpať zaujímavé témy, keďže scenár Petra Šišku stojí len na nesúrodých scénach a snahe o rozvoj turizmu v Těšínskom Sliezsku. Z toho aj vyplýva angažovanie Jarka Nohavicu, pôvodom z neďalekej Ostravy.
Ale aj Rapošov priateľský esprit zohral veľkú úlohu. Preto sa mu podarilo dotiahnuť do filmu Petra Cmoríka alebo Kollárovcov. Dejdar a Maroš Kramár sa dokonca sami hlásili. To, že hrajú otrasne je samozrejmé. Dejdar zbytočne trápne prehráva, čeština Kramára trhá uši. Chýbala už iba Jadranka a Martin Jakubec a mali by sme filmové terno. Zlatým klincom je spomínané yamahové duo.
Najhorším je však odkaz filmu v rámci hudby. Chľastanie piva v krásnom českom zapadákove, kožené bundy a promiskuita sú lacné ukážky rockenrollu. Takýto prístup minie aj cieľovú skupinu rockerov, nevraviac o ostatných. Nejednému divákovi prídu filozoficko-životné múdrosti riadne neúprimné a pritiahnuté za vlasy. Apropo, čo tam robil preboha Jakub Kohák? Asi len aby doplnil paletu jazykov o nemčinu.
Seriózne, ani jeden z Muzzikantov nie je hodný vášho vstupného. Ak do kina aj tak pôjdete, tak sa po premietaní zrejme nájdete v bare s poldecákom Jelínka v ruke, keďže vo filme je jeho reklama častejšie, než samotné gitarové sóla.
Muzzikanti (ČR, 2017, 109 min.)
Réžia: Dušan Rapoš. Scenár: Peter Šiška, Dušan Rapoš. Hrajú: Pavel Kříž, Michalina Olszańska, Martin Dejdar, Maroš Kramár, Sara Sandeva, Markéta Konvičková, Patrik Děrgel, Magdalena Wronková, Eva Vejmělková, Jaromír Nohavica, Norbert Lichý, Halina Mlynková