ŽIVOT

Kto si spomenie na hororové hity 80. rokov ako Mesačná pasca či Netvor? Nespomínam ich náhodou – kedysi fičiace klony Votrelca majú novú konkurenciu v podobe vydareného sci-fi Život, ktoré sa tvári ako zdatný mix klasiky a Gravitácie. Niektoré pravidlá rešpektuje, iné obchádza, ale do kina sa naň ísť oplatí.

Šesť astronautov momentálne býva na vesmírnej stanici ISS a ich najnovšou úlohou je zachytiť sondu, ktorá nesie odobratú pôdu z povrchu Marsu. Všetci sa tešia na jej skúmanie: biológ, doktori i vedúci členovia tímu môžu zažiť prvý kontakt s mimozemskou formou života. Lenže súhra okolností vedie k tomu, že nováčik na palube si začne žiť svojím životom a zrejme je pomerne inteligentný. Posádke sa situácia vymkne z kontroly a príliš sa im nezdá, no rýchlo budú musieť prejsť do defenzívneho módu: drobec z Marsu zatrúbil na útok...

Áno, áno, je to v jadre absolútna klasika, že emzák na izolovanom mieste ide po krku netušiacej posádke, ale nevyrieknite ortieľ predtým ako si porovnávate kvality i slabiny. Hoci nenápadný trailer veľa neprezradil a drží vás v napätí, ako bude prebiehať kontakt s novou formou života a že zrejme príliš priateľská nebude, výsledok je zložený z niekoľkých aktov a prakticky všetky veľmi dobre fungujú a zapadnú.

Prvá tretina ide tvrdo po vedeckom základe a máte pocit, že sledujete veľkorozpočtovú sci-fi a la Gravitácia, kde kamera lieta okolo stanice alebo v jej útrobách, rýchlo spoznáme členov posádky a začína akcia. Niektorí diváci budú reptať, že medzi členmi nájdu archetypy alebo by ich mohli dlhšie uvádzať, no na to nie je čas. Tu sa ide tvrdo po rýchlom strihu a deji, ktorý potrebuje čo najrýchlejšie dostať na palubu emzáka. Fakt je, že bez neho nie je Život príliš zaujímavý a scenáristi chcú byť síce vedeckí, ale je to skôr priemerné intro a dokonca ani snaha o dramatickú scénu zachytávania sondy mnou nepohla. Nič nevídané, ale spoľahlivo natočené.

Druhý akt je už zaujímavejší a aj vedecký základ mu pomáha. S náramnou zvedavosťou sledujeme ako sa nový tvor vyvíja, dychtivo očakávame, ako bude vyzerať, správať sa, aké budú jeho prvé interakcie s posádkou. Tu film chytá nový dych a je oveľa prepracovanejší, dostatočne napínavý a začne sekať výborné scény. Vychádza mu všetko potrebné s jednou výnimkou: členovia posádky sú príliš zahladení na seba, stále sa chcú zachrániť, hoci už vieme, že bez obetí to nepôjde. Občas to vytvára logické lapsusy a zdanlivé heroické momenty netreba.