SKRYTÉ ZLO |
SKRYTÉ ZLO |
Keď k nám prídu filmy 10 týždňov po US premiére, riskujú, že už budeme poznať názory na ne – a v prípade Skrytého zla nie sú príliš lichotiví kritici, ani diváci. Možno si zobrali príliš veľké sústo, možno nemali ani taký dobrý námet ako pôvodne zamýšľali alebo im čo-to zlyhalo pri realizácii. Pred videním si načrtnete pár scenárov a potom začnete pri sledovaní uvažovať, v čom to bude tkvieť.
Traja študenti niekde vo Wisconsine začínajú pátrať po záhadnej postave tzv. Bye Bye Mana, ktorý by mal byť za neuveriteľnou kliatbou, čo sprevádza viaceré nevysvetliteľné javy v ich okolí. Je postava iba legenda alebo skutočne môže páchať zlo, ktoré sa derie občas na povrch. Odkiaľ tento bubák prichádza, prečo sa mstí alebo o čo mu vlastne ide. Hovorí sa, že nemáte myslieť o ňom, ani hovoriť o tom, čo robí. Ale čo nastane, ak sa tak raz stane? Dokáže ovládať myšlienky a je možné vymknúť sa jeho vplyvu?
Ak si všimnete mnohé popisy Skrytého zla, zistíte, že veľa nechcú prezradiť – a je to sčasti súčasť nie príliš prepracovaného deja, ktorý si chce čo najviac nechať až na eventuálnu návštevu kina. Spôsob, akým sa naši hrdinovia dostanú ku zlu je pritom celkom obyčajný – traja kamaráti sa dostanú do istého domu, kde začnú čítať nápisy a vyštartuje po nich spomínaný Bye Bye Man so svojím psom (nepekná digitálna beštia), aby ich zachloštil, lebo sa mu začali objavovať na miestach, kde nemali. Celkovo je Skryté zlo nastavené tak, že veľa vecí skrýva, no málo odhaľuje, čo je neraz dobrý nápad a spôsob ako sa dá divák stále napínať, no keď nie sú jeho očakávania stále naplnené, zrejme príde o pozornosť – a to nastane aj tu.
Paradoxne to najlepšie vidíme na začiatku, keď akýsi chlapík zahluší pár ľudí a tento slušne brutálny štart má potenciál na nadviazanie v podobe záhadného zla. No zrazu prídu na scénu tri archetypy: blondína, jej frajer a kamoš černoch a má začať spomínaná paseka. Nestane sa však nič nečakané, akurát dorazia série bežných scén ako z iných hororov. Hlavné trio príliš ani nespoznávame a ani nie je dôvod, lebo každému je prisúdená jasná rola: pekná blondínka má strhnúť pozornosť, frajer dumať nad situáciou a černoch doručiť silné reči, aj svaly. Nie je to teda žiadna sláva a herecké výkony tiež nenadchnú. Fanúšikovia vo vedľajších rolách uvidia Carrie-Anne Moss ako priemernú detektívku či Faye Dunaway s možným receptom na zlo, no nestačí to.
A príliš dobre vykreslený nie je ani Bye Bye Man. Autori neskutočne zahmlievajú a dlho nechcú prezradiť niečo z jeho pôvodu, čo vám najprv imponuje, lebo sa tešíte, aby odhalenia prišli neskôr, no je toho málo. Hľadanie legendy má istý potenciál, objavia sa tu slepé uličky ako vypĺňanie jeho psychologického profilu či dopadu na spoločnosť, no nevychádza to. Snaha o uvedenie nového bubáka sa cení, no výsledok je slabý.
Platí to aj pre cestu k nemu. Scenár plný klišé neponúka veľa prekvapení či zaujímavých dejových nitiek na rozpletanie. Je to skrátka horor veľa ráz videný a navyše pri nižšej prístupnosti sa zúži akurát na ľakačky na istotu, troška krvi (brutalita je účelne znížená) a priemerné efekty – stačí sa pozrieť na ultradigitálneho psa. Má naháňať hrôzu, ale mnohí sa skôr budú chechtať, že tvorcovia už pri ňom prepálili métu hrôzostrašnosti. Navyše pri nízkom počte hrdinov sa netreba tešiť ani na veľa obetí – namiesto slasheru chce byť film skôr pátravý horor a blízko má k známej chuťovke Urban Legend z 90. rokov...
Občas príde film, ktorý síce mnohí strhnú, ale vy si v ňom niečo nájdete a švihnete ho nad úroveň konsenzu. Tentokrát sa to nedá, Skryté zlo ide podľa vyšúchanej šablóny – na pomery hororu sa báť často nebudete a ani sa veľa nedozviete o umne pripravenej legende či študentoch, čo idú po nej.
The Bye Bye Man (USA, 2017, 96 min.)
Réžia: Stacy Title. Hrajú: Douglas Smith, Lucien Laviscount, Cressida Bonas...