|
RAW |
RAW |
Snímke Raw predchádzali zmienky o extrémne nechutnom diele, ktoré môže v divákoch vyvolať až fyzické zhnusenie manifestované vracaním. Nemyslím si však, že tento film môžeme v dnešnej dobe ešte stále považovať za niečo, čo sa vymyká všetkým hororovým štandardom. Pokiaľ by sme totižto mali Raw niekam zaradiť, tak jedine do „hnutia“ New French Extremity, kam spadajú aj filmy ako Martyrs, Hranice smrti alebo Vo vnútri, ktoré mimoriadne explicitne zobrazujú extrémne fyzické násilie i znepokojivé psychózy.
Explicitne zobrazený kanibalizmus sa už navyše dávno dostal aj do mainstreamového hororu (Hory majú oči, Pach krvi ai.) a v tomto kontexte už dnes skutočne nejde o film, ktorý by až tak vybočoval. Samozrejme, dôvodom môjho „stoicizmu“ môže byť aj to, že som sa vnútorne pripravil na to najhoršie. Predovšetkým si však myslím, že celá „mediálna masáž“ dielo redukuje a odvádza pozornosť od jeho skutočných kvalít.
Vo filme sledujeme vegánku Justine, ktorá vo svojich šestnástich rokoch odchádza na veterinársku školu. Hneď v úvode vidíme, že ona i jej matka skutočne úzkostlivo dbajú na to, aby sa v jedle nenachádzalo mäso. „Pche, vegánska hystéria,“ povie si asi väčšina „mäsožrútov“ a hneď potom si to určite spojí aj s jej vychudnutou postavou, unavenými očami a pobledlosťou. Postupne však zisťujeme, že na to majú pomerne dobré dôvody.
Už z traileru či distribučného textu je zrejmé, že Justine je jedného dňa v rámci imatrikulácií donútená zjesť kúsok surového (zatiaľ len zvieracieho) mäsa, čo v nej prebudí doposiaľ netušené chúťky. Jej jedálniček začne postupne zahŕňať upečené, neskôr surové zvieracie mäso a keď pri jednej príležitosti ochutná mäso ľudské, zdá sa byť vymaľované. Justine spolu s tým začne prejavovať aj oveľa viac života a vášne. Ťažko povedať ako tvorcovia tento prerod mysleli, každopádne však zveličene opisujú zaužívanú predstavu o vegánoch. Môže ísť teda o výsmech samotným vegánom, ako i o výsmech týmto predstavám.
|
|
Azda to súvisí aj s ďalšou témou, ktorá je paralelne vo filme rozvíjaná a to témou iniciácie. Konkrétne ide o príchod do školy plnej mŕtvych zvierat, rôznych zákrokov a pitiev. V nej zažívajú všetci nováčikovia pomerne dlhotrvajúce imatrikulácie, počas ktorých sú permanentne ponižovaní. V neposlednom rade „napomáha“ Justine v objavovaní seba samej jej staršia sestra, ktorá sa do kolektívu úspešne zapojila a v podstate si prechádzala tým istým. Aj v tomto prípade vidíme zmenu z chladného, odťažitého, ale aj slušného a poctivého dievčaťa na (príliš) živelnú dračicu. Samozrejme, Justine sa tomu všetkému úpenlivo bráni. Celá táto premena nie je desivá len pre diváka, ale aj pre ňu samotnú. Otázkou je, či dokáže svoje chúťky ovládnuť.
A azda to je práve tou základnou témou filmu, hoc mimoriadne hyperbolicky podanou. Raw je predovšetkým o skúšaní, hľadaní hraníc, za ktoré už nemôžeme ísť a súčasne i miesta v spoločnosti. O akejsi iniciácii, počas ktorej sa vydávame na cestu ku dospelosti a snažíme sa prostredníctvom rebélie uniknúť autoritatívnej ruke našich rodičov. Skrátka vyšliapať si vlastnú cestičku a nájsť svoje hranice. Niektorí na tejto ceste bohužiaľ stroskotajú, hranicu prekročia tak, že už niet cesty späť a natrvalo prepadnú svojim „chúťkam“. Poprípade sa aspoň spoločensky znemožnia. Vo filme je to síce kanibalizmus, ale v spoločnosti existujú aj „normálnejšie“ a viac-menej akceptované neresti (drogová závislosť, prehnaná promiskuita).
|
|
Samozrejme, k filmu môžeme pristúpiť aj z iných strán. Na film by sa ľahko dalo uplatniť psychoanalytické hľadisko, keďže vo filme vidíme akýsi chlad a nezáujem rodičov, rôzne neurózy, súboj medzi „id“, „egom“ a „superegom“, všemožné predstavy atď. Ešte zaujímavejšie by azda bolo pozrieť sa na Raw čisto esteticky, keďže snímka kreatívne pracuje s farebnou štylizáciou scén, expresívnym osvetlením a snímaním, figúrkami bizarných starcov, desivým prostredím márnic a pitevní i výborným soundtrackom, ktorý viac krát pripomenie Goblina či Ennia Morriconeho.
Hoci som teda v úvode zaradil snímku do „hnutia“ New French Extremity, predobrazy nájdeme aj vo filmoch ako Suspiria alebo Die Nachtmahr, ktorých formálnu radikálnosť film síce nedosahuje, ale rozhodne patrí medzi to lepšie v súčasnom filme. Raw teda naozaj je pomerne nechutné a kontroverzné dielo, ale rozhodne má oveľa viac kvalít a predností, ako iba prvoplánovú šokantnosť.
Raw (Francúzsko / Belgicko, 2016, 99 min.)
Réžia: Julia Ducournau. Scenár: Julia Ducournau. Hrajú: Garance Marillier, Ella Rumpf, Rabah Nait Oufella, Laurent Lucas
