MEDZI NAMI |
MEDZI NAMI |
Filmárka, ale zároveň matka malej dcérky Zuzana Límová sa odhodlala nakrútiť film o téme, ktorá sa k širokej verejnosti dostáva len zriedka – hoci v kruhoch tých, ktorých sa bytostne dotýka, sa skloňuje stále viac. Tou témou je pôrod a to, ako taký pôrod a pôrodnice na Slovensku vyzerajú a fungujú.
V krajine, kde je zdravotníctvo chronicky finančne aj personálne poddimenzované, kde špatí tvár aj tých najvznešenejších medicínskych disciplín úplatkárstvo, kde lekári zarábajú neraz menej, ako robotníci od pásu. Tento popud u nej pramenil z osobnej skúsenosti. A nie je ťažké domyslieť si, že nie práve pozitívnej. Film Medzi nami uvádza v premiére putovný festival Jeden svet.
Vo filme Medzi nami vystupuje aj samotná režisérka, pre ktorú ide o absolventský film (ZeLIG - School for Documentary, Television and New Media v talianskom Bolzane), no zároveň hlboko osobnú a intímnu záležitosť. Ak sa ale snáď obávate, že sa na vás z plátna budú valiť naturalistické zábery z pôrodných sál, buďte v kľude. Intimita výpovedí tejto snímky sa pohybuje oveľa viac v emočnej a psychologickej rovine. Film je, navyše, veľmi kvalitne a vkusne spracovaný po vizuálnej stránke – kamera, strih, svetlo, kompozície jednotlivých scén – pozerá sa na to naozaj dobre a prezrádza to zručnosť tých, ktorí sa na remeselnej stránke dokumentu podieľali.
O čosi ťažšie sa už absorbuje obsah filmu. Zuzana Límová v ňom, miestami doslova so slzami v očiach, rozpráva o tom, ako v deň, ktorý by mal byť v živote ženy tým najkrajším, prišla o množstvo ilúzií. Ako jej boli podávané lieky, ktorých názvu a účelu sa dodnes nevie dopátrať. Ako po pôrode najskôr vôbec netušila, kde sa jej dcéra nachádza. A ako to jej vzťah s dieťaťom ešte aj dnes negatívne ovplyvňuje.
No odznievajú tu aj výpovede ďalších žien, pre ktoré bol pôrod v niektorej z veľkých slovenských pôrodníc nemenej nepríjemným či dokonca traumatickým zážitkom. Opisujú bezmocnosť, ktorú cítili zoči voči zdravotnému personálu, ktorý s nimi odmietal komunikovať. Aj poníženie, keď pri intímnych vyšetreniach nebolo zaistené ich súkromie. Spoločným menovateľom ich skúseností je presvedčenie, že v slovenských pôrodniciach vládne rutina, odľudštenie a neochota urobiť čokoľvek nad rámec najzákladnejšej zdravotnej starostlivosti.
Zuzana Límová sa ako autorka filmu Medzi nami ocitla v nezávideniahodnej situácii – pustila sa, totiž, do kritiky nie len samotného systému, (o ktorého slabinách asi v tej či onej miere nepochybujeme nikto), ale aj do kritiky konkrétnych ľudí. Lekárov, ktorí na jednej strane síce sami slabinami systému iste trpia, no na strane druhej sa na jeho stave aj sami podieľajú. Aspoň teda o pánovi lekárovi, ktorý sa na kameru pochválil, ako už zopár hysterických rodičiek pri pôrode aj prefackal, to, bez ohľadu na jeho odborné schopnosti, najskôr platí.
V ideálnom prípade by sa Límovej podarilo dostať pred kameru zopár autorít práve z radov lekárov, ktorí by jej subjektívnym vnemom dodali tú správnu argumentáciu. Možno aj so zasväteným náhľadom, prečo to vlastne takto je a ako by bolo možné to zmeniť. Nenašli sa odvážlivci na Slovensku? Čo tak osloviť pôrodníkov zo zahraničia (kam, mimochodom, stále viac slovenských rodičiek rodiť odchádza), aby vysvetlili, prečo to či ono robia inak, než ich slovenskí kolegovia. Jedna či dve takto ladené výpovede vo filme aj zaznievajú - a patria naozaj k jeho oporným sťažňom. Sú však až príliš vágne a opatrné na to, aby mali nejaký väčší efekt.
Okrem samotného „objektu“ svojej snímky, teda slovenského pôrodníctva, totiž režisérku čaká aj súboj s divákmi. A po zhliadnutí filmu sa natíska otázka, či práve toto trochu nepodcenila. Téma pôrodov - dojmov, predstáv, sklamaní a tráum s nimi spojených - je totiž tak neuveriteľne subjektívna a, žiaľ, z pohľadu celospoločenského záujmu aj okrajová, že nie len bezdetná mládež a prírodou ušetrení muži, ale aj množstvo inak nastavených matiek môže mať problém doceniť kritiku, ktorá vo filme odznieva. Osobné výpovede niekoľkých žien, navyše citovo podfarbené a s otvoreným priznaním určitých nesplnených očakávaní, je, skrátka, veľmi ľahké marginalizovať. A to robí, inak naozaj prepotrebnej téme filmu tak trochu medvediu službu…
Podstatne ťažšie spochybniteľné dôvody na kritiku sa pri tom vo filme tiež objavujú – akurát len celkom letmo, akoby mimochodom. Napríklad, trvanie na neprirodzenej pôrodnej polohe s nohami kdesi vo vzduchu, kedy žena pri tlačení okrem vlastnej fyziognómie musí prekonávať aj gravitáciu. Alebo nadužívanie epiziotómie, čiže chirurgického nástrihu, ktorý sa v mnohých rozvinutých krajinách používa len ako krajné riešenie, zatiaľ čo u nás ju nevyberavo „schytá“ (podľa štatistík) asi 70-percent rodičiek.
Rovnako bežná prax urýchľovania pôrodu hormonálnymi infúziami, neraz dokonca v rozpore s prianím rodičky, by si zaslúžila vo filme viac priestoru a dôrazu. Alebo rozdiely medzi realitou a ideálmi, ku ktorým sa pôrodnice hrdo hlásia v rámci prestížneho medzinárodného certifikátu „Baby Friendly Hospital“, a tak ďalej...
Štatistické podklady, odborné štúdie, alebo aspoň konkrétne porovnanie s odlišnou praxou v iných štátoch by iste u širšej diváckej obce mali podstatne väčšiu šancu zarezonovať v súlade so zámerom snímky. Pochmúrne zábery na zastaralé a zanedbané slovenské nemocnice sú síce skvelým atmosférickým podmazom.
Opadané kachličky a smutné linoleá však nie sú ani príčinou, ani riešením situácie. Či k tomu poslednému prispeje film Medzi nami? Ostáva dúfať, že aspoň pootvorí dvere spoločenskej debate, ktorá by už, hádam, k nejakým konštruktívnym riešeniam dospieť mohla. K jej rozprúdeniu, napokon, svojou mierou už prispela aj „protistrana“ - Univerzitná nemocnica v Bratislave, ktorá všemožne bojovala za to, aby sa Límovej film na verejnosť vôbec nedostal (film autorka nakrúcala v priestoroch Univerzitnej nemocnice v Bratislave s medzinárodným tímom, no vyhrážky nemocnice ho zablokovali na niekoľko mesiacov, čo však samozrejme ešte zvýšilo divácky záujem).
Medzi nami (Slovensko/Taliansko, 2016, 67 min.)
Réžia: Zuzana Límová. Kamera: Selina Becker. Strih: Morgana Tinebra. Účinkujú: Mirka Vicenová, Milada Halová, Katarína Hlatká, Martin Holan, Anna Hrabošová, Natália Martiniaková, Martin Gábor, Iveta Ugroczká, Michaela Morgensternová...