LAJKA

„Opäť len suchý papier“, povzdychne si jedno z trojice šteniat v odľahlej zasneženej ruskej dedinke. Ich bojovná mama sa opätovne rozhodne svojim ratolestiam priniesť niečo pod zub. Pri hľadaní sa dostane do potýčky s miestnymi nebezpečnými psami, poživeň však pre svoje deti predsa len získa. Na ceste domov ju náhle odchytia dvaja muži, pre vyššie ciele. O akých métach hovoríme,  napovedá meno nebojácnej fenky – Lajka.

Práve v týchto dňoch (presne 3. novembra 1957) má let psa Lajky do vesmíru už šesťdesiate výročie. Ideálna príležitosť vytvoriť pamätné umelecké dielo, ktorým by sme si mohli udalosť pripomínať. Ponúkanej idey sa chytil český režisér Aurel Klimt, ktorý sa prostredníctvom bábkovej animácie a pesničiek s chytľavými textami rozhodol vyrozprávať pútavý príbeh v celovečernom filme. Aby však nešlo o klasické či priamočiare zhrnutie známych faktov, príbeh oproti historickým faktom posunul ďalej. V skutočnosti síce Lajka v rakete do vesmíru odletela, ale na Zem sa už živá nevrátila. Kabína rakety sa prehriala a život fenky na svoj návrat už nemal šancu. Je vhodné pripomenúť, že Sovietsky zväz so svojím psom Lajkou nebol jediný, ktorý sa o prvenstvo letu do vesmíru usiloval. Tento fakt kreatívne a naozaj trefne využili aj tvorcovia, ktorí rozvíjajú napríklad aj let opice rovnakým smerom.

Aurel Klimt vo svojom animáku prináša naviac však aj pozitívne posolstvo. Otvára možnosť, že Lajka spolu s ostatnými zvieratami, ktoré boli tiež pokusne vystrelené do vesmíru, prežili. Usadili sa na neznámej planéte Quem. Planéta to je farebná a plná prapodivných stvorení. Pozemské zvieratá sa s tými domácimi, pôvodnými celkom rýchlo skamarátia. Zdanlivo harmonickú idylu preruší príchod dvoch ľudských kozmonautov, pri ktorých paradoxne nehrá vôbec podstatnú úlohu, že jeden je Rus a druhý Američan. Ľudská chamtivosť a baženie po sláve a lepších zajtrajškoch nemá hranice.

Dôležitú úlohu vo filme zohráva čierna diera, ktorá pomôže ruskému kozmonautovi Jurimu Levobočkinovi zorientovať sa v obrovskom vesmíre. Tvorcovia sa vtipne hrajú aj s menami niektorých postáv, hoci humor pravdepodobne odčítajú len staršie ročníky divákov. Okrem spomenutého ruského kozmonauta Levobočkina ten americký má priezvisko Knockout a ruský vedec, ktorý Lajku do vesmíru vysiela, dostal meno Kokotov. Animátori tak akoby naznačovali svoj postoj k jednotlivým postavám alebo krajinám, z ktorých pochádzajú. Dá sa z toho vyčítať tiež dávny historicky daný vzťah k sovietsko-americkej studenej vojne.