DARKLAND |
DARKLAND |
Salim má vysnenú prácu lekára, milujúcu manželku, krásny byt. Jeho brat Yasin žije na opačnom konci spoločnosti. Je vyhnancom čeliacim opletačkám s políciou. Obaja vyrastali v tej istej rodine, no Salima fascinovala záchrana života, Yasina dobrodružstvo a smrť. Obaja sa narodili v Iraku, ale ich rodičia zatúžili po lepšom živote. Zakotvili v Dánsku, snaha zapadnúť medzi čudácko-depresívnu populáciu je náročnejšia než očakávali. Bratia sa snažia nevytŕčať z davu, no zatiaľ čo Salim je vo svojom úsilí úspešný, Yasin sa do spoločnosti integrovať nevie.
A tak sa ocitá na jej okraji, ktorý zdobia grafity, drogoví díleri, krvavé bitky a opletačky s mafiou. Tu sa Yasin aspoň necíti osamelo. Komunitu tvorí množstvo Arabov, ktorí sa nevedia vyrovnať s inakosťou krajiny. Napriek tomu je dvadsaťročný mladík iný, napohľad citlivý a nevyrovnaný.
Smrť Yasina je preto len otázkou času. Napriek tomu jej príchod Salim odmieta akceptovať. Nevie sa s udalosťou vyrovnať a chce pomstu. Stáva sa na nej závislý ako mnohí filmoví (anti)hrdinovia pred ním. Či už si predstavíme chronicky presláveného Krstného otca, nezávislý Red Road Andrey Arnold alebo Vinterbergov snímok Rodinná oslava, ktorý sa riadil pravidlami dánskeho filmového hnutia Dogma 95.
Režisér Darklandu, Fenar Ahmad, sa hnutím čiastočne inšpiroval, no jeho tvorba sa od pôvodných pravidiel dramaticky líši a zasahuje hlboko do európskej tvorby akčných trilerov. Napriek tomu dielo nezostáva ďalším trhákom a postupne odkrýva extrémne témy. Otázka „Kam až som schopný zájsť, aby som dosiahol spravodlivosť?“ je leitmotívom celého filmu.
Hlavný hrdina Salim sa stáva posadnutý, mení sa na iného človeka, na obrazovke ho prestávame spoznávať. Silu a odolnosť trénuje v boxe, energiu dopĺňa stimulantmi, ktoré si pravidelne pichá do žily. Napätie stúpa, nečakané momenty zostávajú precízne vypointované, ku klišé dochádza minimálne. U bežných Slovákov vyvolajú úsmev dialógy typu „Kúp mi prosím drink, zaplatím ti to cez mobil.“ po moderné vybavenie policajnej stanice.
Filmu napriek tomu čosi chýba. Možno je to práve oná nezávislosť. Kde je trasľavá pohyblivá kamera vťahujúca do deja? Divák sa pokochá nádhernou dánskou architektúrou či už ide o budovu apartmánu hlavného hrdinu alebo nemocničné priestory, no napätie klesá. Red Road pracoval výborne najmä s emóciami a nebál sa ísť na úplnú hranu ľudskej tolerancie. Zároveň ju neprekročil, a tak odmietol status gýču. Práve oná odvaha ísť za hranice normy tento film robí výnimočným.
To sa však novinke Darkland nepodarilo úplne. Jednoducho povedané, zostala zaseknutá kdesi medzi snahou natočiť perfektný film a potrebou vyššieho finančného zárobku. Zaujímavé je, že Fenar Ahmad, pôvodom Iračan je našincom, narodil sa vo (vtedy československom) Brne. Jeho rodičia sú arabskými imigrantami, ako päťročný s nimi Ahmad odišiel do Dánska. Navštevoval nezávislú filmovú školu, má rád severskú kinematografiu. Vo svojich snímkach zobrazuje primárne Arabov na okraji spoločnosti. Najnovší Darkland je preňho preto čiastočne autobiografický počin. Sám Ahmad priznáva, že čelil akémusi sklamaniu zo strany brata, s ktorým sa musel vyrovnávať.
Doposiaľ bola snímka najúspešnejšia v Moskve, vyslúžila si nomináciu na ocenenie Golden St. George. Uvidíme ako sa novinke bude dariť vo svete. Je pravdepodobné, že ide o režisérov doposiaľ najkomerčnejší film, ktorý môže osloviť širšie masy.
Underverden (Dánsko, 2017, 112 min.)
Réžia: Fenar Ahmad. Scenár: Fenar Ahmad, Adam August. Hrajú: Dar Salim, Stine Fischer Christensen, Ali Sivandi, Dulfi Al-Jabouri, Jakob Ulrik Lohmann...