ZMENŠOVANIE |
ZMENŠOVANIE |
Alexander Payne sa nezdá, ale už vyhral dva Oscary (za scenár), režíruje zaujímavé témy, vyberá si skvelých hercov alebo objaví nových (Shailene Woodley mu môže ďakovať za veľa) a navyše netočí ani príliš často. O to viac sa tešíte na jeho nové filmy, ktoré nenápadne prichádzajú na rôzne festivaly, kde naberú istú odozvu – a potom sa musíte boriť aj s ňou. Zmenšovanie sa totiž od Benátok stretlo skôr s priemernými recenziami, čo pre ambiciózny film takého kalibru a možného kandidáta na ocenenia (na Oscaroch nič, jeden Zlatý Glóbus sa podaril) neveští nič dobré – no netreba mu uprieť originalitu.
Zmenšovanie sa totiž snaží pokryť viaceré témy, no ukážka či nejeden popis deja vám ho našťastie neprezradí. Stačí vám vedieť, že v hľadáčiku pozornosti je téma zmenšovania človeka, ktorá napadla istých Nórov ako riešenie preľudnenia ľudstva. A trvalo dekádu a pol, kým sa z neho stal istý trend, aj tŕň v očiach spoločnosti. Časť populácie sa dáva zmenšiť a užíva si iný spôsob života v nádherných rezortoch, kde utrácajú svoje pôvodné peniaze. Paul Safranek sa rozhodne s manželkou pre podobný postup – predajú, čo majú, aby si dokázali užiť niečo poriadne. Stane sa, Paul postupne spoznáva nové tváre v inom svete, aj odlišný spôsob života a možno aj pár nečakaných náhod, ktoré ho posunú inam.
Scenár Alexandra Paynea (Bokovka, Deti moje, Nebraska) je opäť raz pozoruhodný, postupne sa mení a jeho jednotlivé časti sú výborne. Asi aj lepšie ako samotný celok, pretože je náročne spájať ich dokopy a meniť jednotlivé tematické zadania. Kým je divák ponechaný v úžase a Payne mu solí svoje nápady, všetko klape a platí to pre dve tretiny filmu: počiatočný nápad so zmenšovaním, jeho prezentácia, zmena v spoločnosti, kedy sa stretávajú veľkí i malí (stretávka má isté čaro) i rozhodnutie podstúpiť tento proces a ukázať ho divákovi, všetko má svoje miesto a je dobre dávkované. Neskôr nadídu dramatické momenty a začína boj o divákovu pozornosť. Payne je výborným uvádzačom idey zmenšovania a fantasticky nás vedie podstúpením v koži Paula. Potiaľto film zaberá naplno, potom príde zmena...
Paul v podaní Matta Damona nabieha na život v komunite, do režimu mu vtrhnú nové tváre a ich roly už nie sú také jednoznačné. Christoph Waltz hrá svoj tradičný „shtick“ a objaví sa favorizovaná Hong Chau. Tá hrá skutočne výborne, hoci iba v polovici filmu a časť výkonu zvláda komolením a milým prízvukom angličtiny, a jej postava má priniesť do života Paula podstatne viac. Ona sa pretĺka životom a je naším sprievodcom do odvrátenej strany života zmenšených ľudí, kde nám Payne predloží ďalšiu myšlienku. Je zaujímavé vidieť dôvody a vyústenie snaženia veľkých ľudí a ich malých podôb. Druhá tretina je stále solídne natočená a Payne nečakane parádne zvládol scénu tripu hrdinu na diskotéke...
Finálna časť opäť akcentuje ekologické motívy a hoci nie je úplnou agitkou, miestami sa vlečie. Hoci dokáže priniesť malebné atmosférické zábery (istá plavba loďou a západ slnka sú jedinečné a určené na precítenie v kine), Payne si sem prepašoval popri ďalšom originálnom nápade aj nutnú dávku klišé ústiaceho v isté rozhodnutie hrdinu, ktoré... Napíšem to inak, ak by sa rozhodol opačne, jeho odysea by na filmové pomery bola určite pôsobivejšia a zavŕšila istú púť časťou života. Predložené riešenie je vystavené na menší obdiv; film síce originálne začína, no ku koncu už toľko neriskuje...
Vo finále máme rozhodne zaujímavý film, no spája niekoľko myšlienok naraz. Predkladá parádnu ideu zmenšovania ľudí, veľa nám z jej vytvorenia, procesu a fungovania aj ukáže. Ekologická línia má pár dobrých momentov. Body stráca pri Paulovi a jeho ceste, niežeby bol Matt Damon márny sprievodca, ale jeho vlažný herecký výkon a niektoré rozhodnutia celku škodia.
Downsizing (USA, 2017, 135 min.)
Réžia: Alexander Payne. Scenár: Alexander Payne, Jim Taylor. Hrajú: Matt Damon, Christoph Waltz, Hong Chau, Kristen Wiig, Rolf Lassgård, Ingjerd Egeberg ...