|
OTCOVA VOLGA |
OTCOVA VOLGA |
V českej kinematografii sa občas nájde kúsok, ktorý prekvapí. Pripláva si od neznámeho chlapíka ako Teória tigra pred dvomi rokmi alebo vás osloví projekt od režisérky, ktorá točí raz za päť rokov (Karin Babinská, Krídla Vianoc). V záplave mnohých komédií, ktoré nadbiehajú (ne)šťastným hrdinkám hľadajúcich romantickú lásku či bežné trapasy, ide o nečakané osvieženie. Otcova volga je ďalšie.
Všetko začína rýchlo. Smrťou otca a manžela. Pani Eva a jej dcéra Tereza dávajú hlavy dokopy, riešia pohreb i upratovanie vecí po zosnulom, no zároveň narazia na tajomnú kresbu v saku: na nej chlapík čo sa náramne podobá na Ludvíka a malý Tomáš. Špeciálne Tereza sa začne o možného bračeka zaujímať a jej mama Eva začína rozpletať sieť mileniek, ktoré kedysi Ludvík mal. Spolu sa vydávajú na cestu po paničkách, ktorú obe potrebujú: Eva, aby vypadla z osamelého domu a Tereza kvôli pauzu od manžela i nekonečnej sérii vyšetrení. A tak štartujú otcovú volgu a skúšajú nájsť strateného Tomáša...
Jiří Vejdělek natočil film, ktorý vzácne balansuje medzi komédiou a drámou v pomere takmer 50:50. Ak sa sem chcete prísť vychechtať, budete prekvapení, že toľko humoru sa tu nenachádza a hoci prídu aj vtipné dialógy, repliky či momenty, väčšinu času sa pohybujeme na inom žánrovom území. Nie je to čistá dráma, Vejdělek sa chce pozrieť na určité situácie s nadhľadom, no viaceré témy (úmrtie, staroba, choroba) servíruje priamo a nechá ich pôsobiť na diváka. V porovnaní s jeho minulými filmami cítiť už väčšiu šancu nebyť iba vtipný a ponoriť sa do myslí hrdiniek ešte hlbšie.
Pravda, prvých 15 minút sa bude niektorým divákom pozerať pomerne ťažko. Nepíšem to samoúčelne, ak vám v uplynulom čase umrel niekto blízky, nie je to ideálny film na sledovanie. Jednotlivé momenty, kde sa spomína, upratujú veci a hádžu do kontajnerov alebo zvažujú kroky o popole sú sugestívne, niet priestoru pre vtip, akurát pri popolčeku sa autori pokúsia o jeden šikovný. Už tá úvodná štvrťhodinka svedčí o tom, že väčší priestor dostávajú scény, kde niet núdzu o ťažšie dialógy, zamyslenie sa či letmú myšlienku, ktorá sa dá neskôr ešte rozvinúť. Preč sú ľahké gagy alebo snaha ísť iba po bežnej komike.
|
|
Je to veľmi dobrý prístup a film sa bez problémov láme na road-movie, kde sú určené pravidlá: medzi zastávkami je priestor pre slnkom zaliate scény, kde sa staručká farebná volga premáva naprieč poľami, a hrá citlivá hudba Jana P. Muchowa. Tieto scény pôsobia úplne inak ako napríklad v minulotýždňovom Tlmočníkovi, kde naše priesmyky skrývali istú ťažobu – tu sa načahuje k divákovi milá česká príroda.
Samotné zastávky prinášajú priestor pre výborne obsadené vedľajšie herečky, ktoré pomáhajú odhaliť mozaiku minulých záletov a pohľad na to, ako ich kedysi pani Eva tolerovala. Niekde viac, inde menej. Tu sa dokázala celkom so sokyňou zmieriť, inde pretrváva istá závisť. Stopka u Vilmy Cibulkovej (ktorá hrá podstatne lepšie na piatich minútach ako v celej Večne tvojej nevernej) ponúka istú komiku, rovnako aj u Evy Holubovej, kde sa to záletmi hemží už vo viacerých generáciách. Neskoršie zastávky už prinesú väčšiu hĺbku, jednak z povahy navštevovaných postáv a aj zdieľaných informácií. Emília Vášáryová a Bolek Polívka čakajú vo výbornej sekvencii, ktorá odhalí viac ako budú mnohí čakať a doručí...
|
|
...prvý z niekoľkých dôležitých dialógov, kedy sa film prakticky zastaví, aby zdieľal výborné postrehy o vzťahoch, komunikácii, životných situáciách, ktorými si postavy prešli. Mnohí diváci do 25 rokov sa zrejme budú vyslovene nudiť (na premiére začali nemiestne vyťahovať smartfóny), no všetkým, čo už na nejakých vzťahoch pracovali, prinesie retrospektívu, iný pohľad alebo sondu, čo sa udialo tu. Vypláva aj aktuálna situácia Terezy, prevalí sa niečo z minulosti a... a... tým, že sú tu obsadené výborné herečky ako Eliška Balzerová a Tatiana Vilhelmová, máte sa na čo tešiť. Finálna séria dialógov vhodne graduje a koniec... ejjj, prekvapí nejedného diváka, lebo si dovolí niečo, na čo v lokálnych filmoch nie sme úplne zvyknutí. Je to však vynikajúca scenáristická i režisérska voľba a popiera mnohé tipy na záver.
Otcova volga nie je kvalitná iba väčším príklonom ku dráme (až sa chce napísať, že niektoré vtipy sa tu dopísali dodatočne), ale aj profesionálne natočenou formou, kvalitnou hudbou a optimálnou stopážou. Na vyznenie tento film nepotrebuje viac ako 90 minút. A je jasne určený pre divákov nad 50 rokov.
Tátova volha (ČR, 2018, 90 min.)
Réžia: Jiří Vejdělek. Scenár: Iva K. Jestřábová, Jiří Vejdělek. Hrajú: Eliška Balzerová, Tatiana Vilhelmová, Martin Myšička, Boleslav Polívka, Emília Vášáryová, Vilma Cibulková, Eva Holubová, Hana Maciuchová, Jana Plodková, Václav Neužil
