VADÍ NEVADÍ

Jason Blum má v Hollywoode cit pre parádne scenáre i brilantnú produkciu. Za pár šupiek dokáže pretaviť nejeden materiál na megahit. Ide mu karta, vytvoril série Paranormal Activity, Insidious, Očista i V zajatí démonov. Blum navyše kopol do vrtule – čím ďalej, tým pod jeho patronátom vzniká viac filmov. No ani on nemá jasný patent na 100% kvalitu a Vadi-nevadí je skôr slabší kúsok...

Zápletka posiela partiu mladých študentov do Mexika na jarné prázdniny, kde popri tradičnom opijáši idú do starého kostola hrať vadí-nevadí, no hra sa neskôr presúva z dovolenky do ich bežných životov. V praxi to znamená, že z ničoho nič sa niekto v ich okolí démonicky mení, položí im osudovú otázku, musia sa rozhodnúť pre odpoveď a potom dostanú úlohu. Často ničivú, dosť násilnú alebo úmyselne odkrývajúcu hlboké tajomstvá, ktoré môžu mariť životy známych. Teraz je otázne, či môžu bláznivý kolotoč zastaviť skôr ako ich všetkých povraždí.

Horor sa dá urobiť z hocijakého námetu a Vadí-nevadí chce dokázať tento fakt za každú cenu. Intro je hlasné, úderné, diabolský smiech strieda rýchly strih a bláznivý čin – v tom momente ešte netušíme, či dve mladé dievčatá patria k hlavnej partii alebo len tematicky nasadzujú pôdu. O pár minút neskôr už máme jasno, no súčasne sa boríme s prvým neduhom novinky: relatívne malý rozpočet stavil na mladé a nie príliš skúsené herečky, ktoré síce jasne odlíšime (milá brunetka, mrcha-blondínka), no sympatie si k nim budujeme ťažko. Partia sa rozšíri o frajera, kamoša, ďalší pár, ale to už tušíme, že sa nám skôr vytvára potenciálna skupina obetí pre vražednú hru. Účelový casting za pár šupiek.

Tento typ hororu kladie viaceré otázky: ako sa hrdinovia k záhade dostanú, čo za ňou vlastne je a ako (resp. či) ju môžu poraziť. A samozrejme, či budú vraždy dostatočne pestré a popritom sa budeme skôr báť alebo zabávať. Rýchlo pochopíte, že novinka upaľuje do druhej kategórie a pripomína klasické vyvražďovačky Nezvratný osud, akurát miesto osudu ide hrdinom po krku záhadné zlo a hrá s nimi Vadí-nevadí.

V praxi vidia hrdinovia všade názov hry (na plagáte, aute, ryje sa do ruky) a znenazdajky dostanú výzvu, ktorú musia splniť (čím ohrozia seba či kamošov) alebo riskujú, že zomrú. Spočiatku hrá na morálnu nôtu – hrdinovia chcú chrabro odolávať a chrániť partiu, no rýchlo zistia, že ak nechcú zomrieť, musia sa správať sebecky. S tým má problém hrdinka Olivia a pár správnych, no to vedie k ich nutnému obratu a akcii. („V týchto situáciách musíš myslieť primárne na seba.“)