|
FLÁKAČI |
FLÁKAČI |
Flákači, alebo Plážoví flákači, ako znie festivalový názov tej istej snímky, sú druhým celovečerným filmom mladej newyorskej režisérky a scenáristky Elizy Hittman. Jeho príbeh, ktorý sa sústredí na ťažkosti dospievajúceho Frankieho, je síce pomerne statický a jednoduchý. Výborne sa mu však darí vykresliť duševné rozpoloženie typického zástupcu post-milleniálnej generácie, ktorý svoj život prežíva vo vákuu vnútorného zmätku, absencie hodnôt a bezcieľnosti, a ktorého jedinou hybnou silou je potreba budovania vonkajšieho imidžu. Film režisérke vyniesol trofej na festivale nezávislých filmov Sundance a teraz prichádza aj do slovenských kín.
Frankie z newyorského Brooklynu (výborne ho stvárnil rodený Londýnčan Harris Dickinson) žije v spoločnej domácnosti so svojou pubertálnou sestrou, ustarostenou matkou a otcom, ktorý práve dožíva svoje posledné dni v konečnom štádiu rakoviny. Frankie nechodí do školy ani do práce, miesto toho sa celé dni poflakuje s partiou rovnako vyprázdnených kamarátov a rozmýšľa, ako by sa čo najjednoduchšie dostal k tráve či peniazom. Ak sa práve nedarí, nepohrdne ani otcovou zásobou silného opiátu oxycodonu.
Pravidelným cieľom ich zábavno-lúpežných potuliek je piatočný ohňostroj v plážovom lunaparku na Coney Islande. A práve tam stretne aj zvodnú Simone (Madeline Weinstein), ktorá sa mu po krátkom flirte a jednom jointe nanominuje priamo do postele. Frankie si však svojim názorom na jej dievčenské krivky až taký istý nie je. Má totiž jedno tajomstvo – po večeroch sa oddáva sexu s náhodnými známosťami z internetovej gay zoznamky...
Je len veľmi málo vecí, ku ktorým Frankie vo svojom živote nie je celkom ambivalentný. Netuší, čo sa mu páči a čo nepáči, nemá žiadne morálne či etické zábrany, a hoci sa v ňom kdesi vo vnútri evidentne skrýva aj voľajaké svedomie, len málokedy je schopný jeho tichý hlas poslúchnuť. Oveľa silnejším je totiž hlas, ktorý mu vraví, aby bol presne taký, ako jeho kamaráti, či snáď nejakí anonymní borci z Instagramu. V praxi tak vlastne pravidelne ide sám proti sebe – odháňa od seba ľudí, ktorých následne chce späť, alebo sa na drogách celkom opustí a strápni úplne pred všetkými.
|
|
Tento detailný náhľad na vnútorné pochody jedného konkrétneho mladíka, ktorý zároveň môže reprezentovať celú jednu spoločensko-generačnú skupinu, je vlastne hlavným raison d´être snímky Flákači. Z dejového hľadiska tu teda k žiadnym veľkým zvratom a kotrmelcom nedochádza a chýba aj výraznejšia gradácia. Jednotlivé peripetie sa v jemných odchýlkach vlastne opakujú - hádam ale skôr na zdôraznenie monotónnosti Frankieho životného kolobehu, než z nedostatku scenáristickej invencie.
K určitému vyvrcholeniu (s jemne kriminálnym nádychom) tu pred koncom predsa len dôjde. Ide však skôr o vyostrenie pointy pre diváka, ktorý v tomto okamihu pochopí, ako ďaleko je až Frankie vo svojej zmätenosti zájsť, než žeby sa tým niečo reálne zmenilo aj pre samotného hlavného hrdinu. Práve táto sekvencia, kde konečne dochádza aj k nejakému prozaickému posunu, žiaľ, tiež neistým spôsobom svojho spracovania naznačuje, že má filmárka s dejovým prístupom k filmu trochu problém. Pôsobí, skrátka, kostrbato a neuveriteľne – najmä v kontraste s až dokumentárnou autenticitou scén, v ktorých sa film sústredí čisto na navodenie určitej atmosféry a pocitu.
|
|
Trochu dvojsečnou zbraňou sa v prípade snímky Flákači stáva motív homosexuality. V poslednej dobe sa na plátnach objavuje tak často, že naň už časť divákov evidentne začína mať rôzne „alergické reakcie“, zatiaľ čo v druhej časti divákov vyvoláva nemalé a ťažko uspokojiteľné očakávania. V snímke Flákači zrejme LGBT téma „padne do rany“ skôr tým prvým. Napriek tomu, že má v scenári celkom veľký priestor tu totiž nejde o žiadny zásadný príspevok do spoločenskej diskusie, ani nový a objavný pohľad na vec. „Obojživelný“ prístup k sexualite skôr len dokresľuje Frankieho celkovú náturu a zmätenosť. Svojim spôsobom režisérka nadväzuje na svoj celovečerný debut Skoro ako láska / It Felt Like Love (2013), v ktorom skúmala sexualitu a zmätenosť dospievajúcej dievčiny, opäť na pozadí rozpáleného letného Brooklynu.
Režisérka Eliza Hittman zrejme bude náruživou pozorovateľkou, navyše s nemalým talentom pretaviť odpozorované nuansy z reality do filmu vo vizuálne atraktívnej a náladovo sugestívnej podobe. Jej tématická vyhranenosť ani prísne civilný a „neakčný“ prístup však iste neulahodí každému, v oboch má, navyše, na svetovej nezávislej filmovej scéne bohatú a silnú konkurenciu. Hoci aj Flákači vo viacerých ohľadoch pokrivkávajú, jej zmysel pre detail a charakterovú drobnokresbu vzbudzuje nemalú nádej, že sa raz z jej pera dočkáme aj nejakej ozajstnej „pecky“.
Beach Rats (USA, 2017, 98 min.)
Réžia: Eliza Hittman. Scenár: Eliza Hittman. Hrajú: Harris Dickinson, Madeline Weinstein, Kate Hodge...
