JA, SIMON |
JA, SIMON |
Za ostatné obdobie sme sa dočkali niekoľkých tínendžerských filmov, ktoré pracovali s rôznymi obmenami a nejeden pár nechali romancu vydrieť. A za 12 mesiacov sme videli aj viaceré filmy s gay tematikou, niektoré seriózne, iné si z gayov robili posmešky ako aktuálne Vezmi si ma, kamoš. Štúdio Fox má cit pre výber top knižných predlôh, ktoré dokážu s dobrými režisérmi i hercami pretaviť na zaujímavé filmové zážitky; vedia chytiť diváka za srdce, zabaviť i nechať ho premýšľať...
Simon je 17-ročný mladík a pár rokov tlmí v sebe tajomstvo. Je gay, zatiaľ o tom nikomu nepovedal a všetko sa mení v momente, keď sa na internete objaví Blue, ktorý napíše správu o tom, že rovnako niečo skrýva. Chalani si začnú dopisovať a postupne menia v živote dôležité veci. Občas sa s niekým o svoju orientáciu podelia, inokedy štartujú iné esenciálne udalosti v okolí a zistia, že si rozumejú. Komunikácia ich zbližuje, a Blue nechce odhaliť dlhý čas svoju identitu, takže Simonovi ostáva písať pod pseudonymom Jacques a dúfať, že raz by sa s vytúženým partnerom mohol aj stretnúť...
Je rok 2018 a po romanci, kde čakáte, ktorý z partnerov zomrie skôr (Na vine sú hviezdy), či si dokáže hrdina nájsť objekt zamilovanosti (Papierové mestá) alebo akú orientáciu má vôbec protagonista (Deň čo deň) prichádza ďalší kúsok, ktorý nás však prenesie medzi homosexuálne menšiny a na poli rádoby stredoškolskej komédie by chcel zobraziť vzácny kúsok o inteligentnom chalanovi, ktorému sa skrátka nepáčia ženy, inklinuje k rovnakému pohlaviu, no má to nesmierne ťažké, lebo len tak sa priznať či už začať randiť s iným chalanom, to je výzva aj na filmové pomery.
Obrovská výhoda čaká v castingu, lebo Nick Robinson je vynikajúco obsadený do úlohy inteligentného chalana, ktorý sa rozhodne čeliť nielen bežným tínendžerským patáliám, ale aj vlastným výzvam, kde aj prvé priznanie (komu, kde a ako sa zveriť) predstavuje obrovský krok vpred. Štýl rozprávača mu náramne sadne, lepšie sa ponoríme do jeho situácie, rodinného prostredia či bandy kamošov, ktorá má skvelé rituály ranného vyzdvihovania z domu či pick-up rannej kávy. Toto je stredná škola, kde nie sú do popredia postavené archetypy futbalista, cheerleaderka a nerd, ale zopár rebelov, kamošov a pestrá zmes v skupine i mimo nej. Riešia na pohľad triviálne problémy: školu, vzťahy, párty, smartfóny...
Aj štandardné situácie v žánri rieši tento film veľmi šikovne. Niektoré odčítate sami: kto sa komu páči, kto túži po inom, ako sa dajú dokopy alebo kde to zrejme nevyjde. Vzácne kamarátstva sú vystavené skúške, odlišné nazeranie na vzťah je časté a okolo Simona sa točí všetko – niektorých štuchá vpred, iným vystaví stopku. Koná tak z pozície nepriznaného gaya s tajným pisateľským zväzkom, kedy síce chráni svojho kamoša, ale vzniká na neho tlak zo všetkých strán a je otázne, ako a či ho ustojí.
Zahrnutie gay elementu je náramne zaujímavé i citlivo podané. Do bežného stredoškolského filmu fajn zapadne a jednotlivé momenty ako priznania, dilemy, pozíciu v rodine či medzi kamošmi nenápadne prežívate s ním. Vznikol priestor pre veľmi zábavné sekvencie („predstavte si, že by mali deti svojim rodičom povedať, že sú heterosexuáli“) a súčasne aj hru s divákom.
Simon si v každej epizóde filmu predstavuje na mieste Blue niekoho iného – a režisér vždy do sekvencií obsadí presne daného herca. Ak sa ukáže jeho tip nesprávny, v ďalšej sérii záberov už bude niekto iný. Identita Blue je veľmi dlho tajená a popri Simonovej náročnej ceste odhalenia gay orientácie ostáva jedným z veľkých prísľubov. Sami až do posledných scén tipujeme, kto bude Blue a odkiaľ sa vzal. A nepôsobí to ani neprirodzene, že sa v roku 2018 nedokážu stretnúť hneď zoči-voči, keď sociálne siete a g-mail sú pre túto generáciu dôležitejšie a veľkú časť komunikácie riešia práve cez ne (obsesia smartfónmi letmo naznačená).
S gay postavami pracuje film decentne, nevystaví ich na obdiv, nerobí z nich zábavu, citlivé momenty zobrazuje galantne, aby ste nemuseli odvrátiť zrak, ak vám pohľad na homosexuálny pár vždy nesedí. Ja, Simon je v tomto smere malý unikát. Na prvý pohľad to vyzerá, že do inteligentnej tínendžerskej komédie sa priplietol gay element. Ich symbióza v spojení s kvalitným castingom, dobrou réžiou, aj výborným orchestrálnym soundtrackom (Rob Simonsen dodal charakteristickú hudbu) je chvályhodná.
Love, Simon (USA, 2018, 110 min.)
Réžia: Greg Berlanti. Scenár: Elizabeth Berger, Isaac Aptaker, Becky Albertalli. Hrajú: Nick Robinson, Jennifer Garner, Josh Duhamel, Katherine Langford, Alexandra Shipp