|
LÁSKA BEZ BARIÉR |
LÁSKA BEZ BARIÉR |
Francúzskej produkcie nám akosi v kinách za posledný rok pribudlo a aj lokálni distribútori CinemArt a Bontonfilm narazili na zdroje komédií, vďaka ktorým sa cca raz za mesiac nejaká k nám dovalí. Občas je zaujímavé sledovať, ktoré sú ponechané v pôvodnom znení a ktoré idú tvrdohlavo do dabingu (najmä pre mladých, lenivých divákov, ktorým sa nechce čítať a chcú mať preložené gagy).
Láska bez bariér rozpráva príbeh o päťdesiatnikovi, ktorý kašle na ženbu a aj vo vyššom veku dáva skôr prednosť rýchlym víkendovým známostiam. V sobotu stretnúť, v nedeľu pretiahnuť, v pondelok opustiť – jasný systém, čo doteraz nesklamal. A najnovšie sa priklonil k mimoriadnej ľsti – keď ho po pohrebe mamy našla susedka na invalidnom vozíku, usúdil (nielen z pohľadu do bujného dekoltu), že tento svet mu dáva nové možnosti i perspektívu. Nechal sa pozvať aj na dobrý rodinný obed, kde však susedka už netasí prsia, ale núka svoju sestru tiež na invalidnom vozíku. A tu začína šlamastika, lebo Jocelyn zrazu v odhodlanej Florence vidí zaujímavú ženu, o ktorú by sa mohol zaujímať, no jeho klamstvá ho zabárajú do čoraz väčšieho morálneho bahna, odkiaľ bude ťažké sa dostať von. Neraniť city dámy na vozíčku je jedna vec, no možno je tu aj šanca otočiť doterajší spôsob života, ak by mu eventuálne dala šancu ona...
Štruktúra filmu je jasná absolútne vopred. Spoznať pôvodný život Jocelyna, poslať ho do novej situácie a nechať ho tam dobre sa vymáčať, klamať čoraz viac, aby sme si počkali na dva momenty – prevalenie jeho lži a napokon samotný záver (nikde nie je napísané, že dorazí happy-end, tie romance sa posledné roky vydávajú rozličným smerom). Štyri očakávané pasáže vydané napospas žánrovému fanúšikovi.
Paradoxne civilný úvod a Jocelynovo sólo sú len priemerné a od prvých minút sa javí ako nesympatický charakter, ktorému želáme len to najhoršie: poriadnu príručku, dve po papuli a najlepšie dožiť v samote, kde by mohol rozjímať o svojich avantúrach. Jocelyn má v sebe štipku empatie, ale rýchlo ju vyhadzuje za pohľad na zadok čašníčky či balenie Portugalky na letisku. Zaujímavým momentom reflexie je jeho vzťah s kamarátom lekárom, ktorý mu nenápadne dáva echo, že podobného života už stačilo.
|
|
Jocelynova lesť vzniká rýchlo, umne (ak máte radi taliansky song) a po nej príde najlepšia pasáž filmu, kde objavíte čistý klenot: Florence v podaní Alexandry Lama je svojská postavička, nadaná a so životom zmierená, ktorá vie, že o kvalitách vzťahu niekedy netreba toľko premýšľať, ale byť rada za to, že vôbec nejaký do jej života zablúdi. Od prvej scény naprieč celým dobrodružstvom s Jocelynom nás čaká séria dobrých scén, kde jej hladké vnímanie situácie ešte viac zaťaží Jocelynovu myseľ – a bude mu horšie.
Z jednotlivých momentov vyčnieva milá scéna v Prahe, kde už samotná sekretárka posiela Jocelyna po vlastných, no on radšej na hotelovej recepcii s rýdzimi českými prototypmi vyžobráva invalidný vozík na koncert. No práve klasická hudba a iné prostredie mu pomáha prezrieť, spievať otrasne známu pieseň či uvedomiť si, čo vlastne robí a či to už nie je príliš. Jeho scéna na hoteli konečne vzbudí prvé pozitíva...
|
|
Na čo film nastúpi do tretieho aktu, kde opäť neuveriteľne zdržuje od nevyhnutného prezradenia, že ten Jocelyn predsa chodí. Neradno prezrádzať, kde a ako sa s tým chce Florence vysporiadať, no chválim výber miesta, zaujímavú postavu s posolstvom a následný návrat. Láska bez bariér sa v tomto momente umne vyhne nejednému klišé a krásne vyrazí na kolieskach k možno trošku inému záveru ako čakáte...
Niežeby sa po ceste nenašlo pár otrepaných momentov, videných záberov a menej invencie ako by si taký film zaslúžil. Možno je škoda, že keď autori neváhali isté body prelomiť a riešiť situácie inak, tak sa nevrátili ešte aj na začiatok a niektoré scény by rovnako prepísali. Zrejme za to môže dvojrola Francka Dubosca na poste herca i režiséra. Je fajn vidieť, že film mu vyšiel, no ani jeho réžia nie je dychberúca, ani herecký výkon. Možno sa mal rozhodnúť iba pre jednu a práve vtedy by film získal ešte lepšie skóre ako iba ľahký nadpriemer.
Tout le monde debout (Francúzsko/Belgicko, 2018, 107 min.)
Réžia: Franck Dubosc. Scenár: Franck Dubosc. Hrajú: Franck Dubosc, Alexandra Lamy, Elsa Zylberstein ...
