TIESŇOVÉ VOLANIE |
TIESŇOVÉ VOLANIE |
Nakrútiť totálne minimalistický film, v ktorom si vystačíte s jediným hrdinom, jedinou scénou a jedinou zápletkou, to je jasný nápad za milión. No dokázať, aby to v praxi na priestore celovečerného filmu skutočne fungovalo, to nie je zďaleka také jednoduché. Pokúšali sa o to už mnohí, a tak námet dánskeho trileru Tiesňové volanie určite nemožno považovať za treskuto originálny.
Iste si pri ňom, napríklad, spomeniete na Telefónnu búdku (2002). Z ešte podobnejšieho východiska, ba v distribučnom preklade dokonca aj pod takmer totožným názvom, v roku 2013 rozohral Američan Brad Anderson triler Tiesňová linka s Halle Berry. Tá však napokon napätie v kresle pohotovostnej dispečerky neusedela a zo sľubne začínajúcej psychologickej drámy sa stala tuctová hra na mačku a myš. Asger, hlavný hrdina snímky debutujúceho škandinávskeho režiséra Gustava Möllera, má nervy pevnejšie. A vy sa tak môžete tentokrát tešiť na názornú ukážku, ako to vyzerá, keď triler z klaustrofobicky obmedzenej perspektívy človeka na telefóne vypáli na výbornú.
Asger (Jakob Cedergren) je radový policajt z ulice, ktorý sa po nedávnom prešľape dostal, takpovediac, na trestnú lavičku - teda bol prevelený k dispečerom tiesňovej linky 112. Pre chlapa v uniforme navyknutého na akciu to nie je práve “dream job”. Asgera však už zajtra čaká súd za jeho prehrešky, a tak sa nemá čas ani náladu na svoje aktuálne zaradenie sťažovať. V pláne má odkrútiť si nevyhnutné a vrátiť sa čo najskôr na svoje skutočné miesto. Telefonát ženy, ktorá tvrdí, že bola práve unesená však všetko zmení.
Keď rutinný postup koordinácie pohotovostných hliadok v oblasti, kade zúfalú Iben jej únosca vezie zlyháva, Asger nedokáže len tak sedieť bokom. Preberá iniciatívu a nad rámec vlastných povinností, ale aj kompetencií začína zamotaný prípad na diaľku po telefóne rozplietať. V hre sú, napokon, životy dvoch detí, ktoré sa po násilnej dráme ocitli v dome samé a na smrť vydesené.
Asger sa v jedinom okamihu stáva detektívom, psychológom, motivačným rečníkom, utešiteľom aj pomstiteľom. Využíva všetky svoje kontakty, zaťahuje do prípadu starých kolegov a neváha ich žiadať ani o veci, ktoré by ich mohli stáť ich vlastné odznaky. Asger, totiž, v tejto chvíli už nie je len chlap, ktorý si robí svoju prácu - je to tiež chlap, ktorý si potrebuje pred celým svetom (a najmä sebou samým) oprášiť vlastné renomé. Iste však poznáte to známe porekadlo o iniciatívnom blbcovi, však..?
Tiesňové volanie má celkom jednoduchú zápletku. O to viac sa ale zrejme tvorcovia sústredili na scenár, ktorý 85-minútový priestor snímky napĺňa absolútne skvostne. Nie, že by tu snáď pri podrobnej pitve nebolo možné poukázať na nejaké tie ťažšie uveriteľné súvislosti či miesta, ktorým by pomohol odvážnejší strih. No v danom okamihu, keď sedíte na kraji vášho sedadla a s napätím sledujete, ako sa dej pred vašimi očami (či skôr ušami) vyvíja, všetko sedí a funguje celkom bezchybne. No a napokon dôjde aj na dokonalý scenáristický podfuk, ktorý vás donúti seriózne spochybniť správnosť vlastného úsudku aj zmyslu pre detail.
Drasticky limitovaný priestor, na ktorom sa dej odohráva, neponecháva filmárom mnoho výrazových prostriedkov. O to radostnejšie je však sledovať, ako kreatívne sa s tým málom pohrali. Od Jakoba Cedergrena pri to rozhodne nečakajte žiadne preexponované výkony - v úlohe radového policajta je dokonale uveriteľný práve vďaka jemnej skostnatenosti svojho herectva.
Pri sledovaní snímky Tiesňové volanie dostanete navyše ešte jeden príjemný zážitok, ktorý vám nedokáže dopriať ani mnoho z legendárnych kinematografických majsterštikov - v situácii, keď väčšinu deja môžete vnímať len sluchom sa totiž odrazu naplno rozbieha vaša vizuálna predstavivosť. Možno aj vďaka tomuto “bonusu” získala táto pekná žánrovka hlavnú divácku cenu na tohtoročnom Sundance festivale.
Den skyldige (Dánsko, 2018, 85 min.)
Réžia: Gustav Möller. Scenár: Gustav Möller, Emil Nygaard Albertsen. Hrajú: Jakob Cedergren, Jessica Dinnage, Omar Shargawi, Laura Bro ...