|
FOXTROT |
FOXTROT |
Izraelská dráma Foxtrot režiséra Samuela Maoza sa doma stretla s búrlivými a rozporuplnými ohlasmi. Vláda Benjamina Netanjahua film ovenčený Strieborným levom - Veľkou cenou poroty z Benátok aj množstvom ocenení domácej filmovej akadémie dokonca nazvala “protiizraelským” - pri líčení svojskej drámy vo fiktívnej rodine Feldmanovcov, totiž, neváha chvíľami priam parodovať rigiditu a odľudštenosť vojenskej mašinérie tejto blízkovýchodnej veľmoci.
Samuela Maoza však v skutočnosti politika na celospoločenskej úrovni až tak veľmi nezaujíma. Keď kolobeh absurdít, paranoje, nezmyselného krviprelievania a následnej neodbytnej viny opisuje, v skutočnosti pátra po tom, kde v tom celom má miesto jednotlivec - a či má vôbec východisko...
Michael Feldman sa práve dozvedel najhoršiu správu svojho života - jeho milovaný, sotva dospelý syn Jonathan padol pri výkone povinnej vojenskej služby. V jedinej sekunde sa mu zrútil celý svet - na trúchlenie však nie je čas ani priestor. Armáda na plné obrátky rozbehla organizáciu okázalého vojenského pohrebu a od neho sa očakáva, že bude “chlap” a ustojí všetko so cťou a bez emócií. Každú hodinu presne podľa pokynov dokonale zaškolených koordinátorov vypije pohár vody a aj v iných ohľadoch bude, skrátka, hrať podľa vopred pripraveného (a iste stokrát praxou prevereného) scenára.
Zdrvený Michael už-už ide explodovať z pretlaku trýznivých pocitov, ktoré v sebe dusí (mnohé pochopíme až neskôr). V tej chvíli je však už divák prenesený do celkom iného sveta. Ocitá sa na Bohom zabudnutom checkpointe kdesi v kamenistej púšti na severe Izraela. Štyria mladíci (áno, nechýba medzi nimi Jonathan Feldman) si tu krátia chvíle pri stereotypných vojenských povinnostiach všakovakými úletmi - kreslením komiksov, tancovaním, otváraním rampy pre ťavy, alebo vykladaním si šialených rodinných historiek.
Z času na čas však checkpointom niekto skutočne prejde. Starší pár moslimov, ktorí majú v dokladoch také staré fotky, že sa už na seba ani nepodobajú. Alebo kyprá vyfintená dáma, ktorú nechajú mladíci postávať v daždi s kabelkou ponižujúco rozsypanou po zemi. Jedna zdanlivo nevinná kontrola sa však toho večera v jedinej sekunde zvrhne. Tragédia je, napokon, takmer vždy podmienená len jediným hlúpym okamihom. Alebo nie?
|
|
Film Foxtrot je rozdelený do troch častí s celkom kontrastnou atmosférou. Tá prvá, ktorú sledujeme z pohľadu Michaela (skvelý a charizmatický Lior Ashkenazi), pôsobí tiesnivo a chladne realisticky. Tá druhá, kde stretávame Johnatana (Yonatan Shiray) je, naopak, hravá, snová, surrealistická, napriek zbraniam a uniformám pôsobí checkpoint a jeho osádka skôr ako nejaká detská hra. Tretia časť sa na udalosti prvých dvoch pozerá s časovým odstupom - mnohé dovysvetľuje a dopriava postavám prepotrebnú katarziu.
Ak majú všetky tri časti čosi spoločné, je to zdĺhavé, naozaj voľné tempo, vďaka ktorému má divák tak trochu pocit, akoby sa brodil v hustej polievke. Tá síce chutí fajn a má aj nespornú nutričnú hodnotu, no zjesť ju predsa len nie je celkom jednoduché.
Napriek tomu, ale tiež napriek svojej symbolicko-metaforickej podstate, Foxtrot to, čo má na srdci, dokáže povedať celkom jednoznačne a celistvo. A napokon sa zdá, akoby tá rozvláčna melanchólia rozprávačského štýlu sile a hodnote jeho posolstva ani veľmi neublížila.
|
|
Ústrednou témou, ku ktorej sa film neustále vracia rovnako, ako tanečník foxtrotu do svojej východzej pozície, je vina. Plíživá, dusivá, ťaživá, v očiach toho, kto ňou trpí dokonca celkom všemožná, nákazlivá aj dedičná vina - inak, motív v izraelskej kinematografii či literatúre nie zriedkavý. Určite však nejde o nejaké exotické kultúrne špecifikum, ktoré by vás nedokázalo dotknúť. V skutočnosti je celkom pravdepodobné, že vás Foxrot v niektorom okamihu zasiahne intenzívnejšie, než vám bude príjemné.
Foxtrot (Izrael / Švajčiarsko / Nemecko / Francúzsko, 2017, 108 min.)
Réžia: Samuel Maoz. Scenár: Samuel Maoz. Hrajú: Lior Ashkenazi, Sarah Adler, Yonaton Shiray ...
