LÁSKA BEZ HRANÍC |
LÁSKA BEZ HRANÍC |
Predstavte si svet, v ktorom sa dokážu skontaktovať, zblížiť a zásadným spôsobom svoje životy ovplyvniť dvaja ľudia, ktorí sa nikdy fyzicky nestretli a žijú v diametrálne odlišných prostrediach… Počkať – taký svet si predsa predstavovať nemusíme, my už v ňom dávno žijeme.
Film Láska bez hraníc (v angličtine nesúci krajší a výstižnejší titul Eye on Juliet) Kima Nguyena je nevyliečiteľne romantickou, nekonečne optimistickou, chvíľami hádam až rozprávkovou jednohubkou na toto téma. Jeho hlavní hrdinovia, Američan Gordon a Maročanka Ajuša, sa zblížia pomocou robotického pavúka, ktorý im pomáha nie len s komunikáciou, ale aj odvážnym plánom…
Gordon (Joe Cole) je zľahka znudený zamestnanec bezpečnostnej agentúry v americkom Detroite, ktorý práve prežíva sklamanie z rozchodu so svojou životnou láskou. Kolega sa ho pokúša navliecť do nezáväzného randenia cez Tinder, Gordona však takéto chvíľkové známosti nedokážu uspokojiť. Miesto toho sa zahĺbi do svojej práce – stráženia súkromného ropovodu kdesi v severnej Afrike na diaľku pomocou inteligentných robotických technológií.
Onedlho sa však Gordonova práca začne s jeho súkromím nebezpečne preplietať. Pomocou robotického hexapoda, ktorý je jeho vzdialenými očami aj ušami v Afrike, začne sledovať miestnu mladú ženu, Ajušu (Lina El Arabi). Tá sa do pustatiny poblíž stráženého ropovodu chodí schovávať so svojim milým Karimom. Na verejnosti sa schádzať nemôžu – Ajušini tradíciám verní rodičia ju už sľúbili za ženu niekomu inému. Zvedavý Gordon, ktorému dievčina evidentne pripomína jeho bývalku, náhodou započuje odvážny plán mladých milencov utiecť spoločne z krajiny. Keď na túto neľahkú úlohu po osudovom zvrate ostáva Ajuša sama, Gordon sa rozhodne vystúpiť z tieňa a zakročiť…
Kanadský režisér Kim Nguyen najvýraznejšie na medzinárodnej scéne zažiaril v roku 2012, keď s filmom Malá čarodejnica získal ocenenia z festivalov Berlinale aj Tribeca, ba dokonca nomináciu na cudzojazyčného Oscara. Aj vtedy sa jeho príbeh odohrával v Afrike, aj vtedy v ňom miešal drsnú a aktuálnu realitu s optimizmom a nezdolnou vierou, že aj napriek všetkému násiliu, nespravodlivosti a neslobode, zo sveta ešte stále nevymizla ani úprimná láska a schopnosť pomáhať si.
V tomto smere je Láska bez hraníc naozaj príjemným balzamom na dušu. Je tak trochu ako sen naivnej školáčky túžiacej po láske, ktorá hory prenáša. Alebo ako nejaký postmoderný magický realizmus, v ktorom do seba aj tie najnepravdepodobnejšie náhody zapadajú ako dokonale kompatibilné dieliky jednej veľkej skladačky. Ak pre seba z tohto odvážne pozitivistického úletu dokážete vyextrahovať akúsi elementárnu „feel-good“ kvalitu, Kim Nguyen si môže v kľude povedať, že svoju misiu splnil. Ak by ste však tohto futuristického Rómea a Júliu chceli chytať za slovíčka, skončí to najskôr pri krútení hlavou a sladkokyslom úškrne.
Túžba po happyende v scenári Lásky bez hraníc totiž ide v nadnesenom, ale aj celkom doslovnom zmysle slova cez mŕtvoly. Všetky vonkajšie okolnosti, vedľajšie postavy aj zásahy vyššej moci sa tu, skrátka, podrobujú jedinému cieľu – zviesť hlavných hrdinov dokopy a vyčistiť im cestu za šťastím. Nebudete tomu, samozrejme, veriť ani na sekundu. A čo je horšie – chvíľami vám to možno bude pripadať aj celkom zvrátené, pretože hlavná hrdinka, nachádzajúc sa v úplne inej situácii ako Gordon, je vlastne aj napriek jeho úprimným a filantropickým úmyslom do vzájomnej interakcie celkom bezškrupulózne vmanipulovaná.
Odhliadnuc od úskalí laxného prístupu k logike a realistickosti jeho príbehu, Láska bez hraníc je však vlastne celkom vďačne nakrútený film. Jeho hereckí predstavitelia sú krásni a oduševnení, tempo deja svižné a dynamické. Je to taká oddychovka z kategórie „čo ak...“, ktorú oceníte len vtedy, keď budete schopní a ochotní sa nad ňou (poriadne) povzniesť.
Eye On Juliet (Kanada / Francúzsko / Maroko, 2017, 96 min.)
Réžia: Kim Nguyen. Scenár: Kim Nguyen. Hrajú: Joe Cole, Lina El Arabi, Alexia Fast, Ayisha Issa, Brittany Drisdelle, Paul Hopkins, Marianne Farley, Sabrina Reeves, Stephanie Costa