GLASS

David jedného dňa konečne na neho narazí a prichádza k prvej konfrontácii vo filme, končiacej uväznením oboch mužov na rovnakej psychiatrickej klinike, kde sedí na svojom invalidnom vozíku Elijah. A rozhodne nejde o náhodu. Tu ich víta doktorka Ellie Staple (Sarah Paulson) a bude sa ich snažiť počas nasledujúcich troch dní presvedčiť, že ich nadprirodzené schopnosti sú iba výplodom ich fantázie, respektíve následkom poškodenia mozgu. Všetky tri postavy tak sú nedobrovoľne vzájomne konfrontované, budú sa musieť začať prispôsobovať novej situácii a hľadať možnú únikovú cestu von.

M. N. Shyamalanovi nikdy nešlo o dôsledné dodržiavanie logiky jeho filmov, na čo dlhodobo dopláca negatívnymi reakciami tou analytickejšou časťou kritiky a publika. Zároveň ale každé jeho skutočne autorské dielo postupom času odhaľuje nečakané myšlienkové vrstvy a divák nikdy vopred nevie, o čom bude po konci premietania premýšľať. Na prekvapivých pointách viac menej jeho kariéra stojí a padá, ale taktiež na mnohých detailov, prvkoch mizanscény, zdanlivo nedôležitých slovách a vetách alebo redundantne pôsobiacich scénach. Presne v tomto štýle sa nesie aj Glass a tak návštevník kina, v tomto prípade fanúšik režiséra a série, vie, kto k nemu prehovára a ako súčasť hry berie aj to, že chce byť klamaný a na konci odchádzať prekvapený.

Takže Glass, ako sa dalo čakať, obsahuje viacero ťažko prehliadnuteľných logických nedostatkov, viaceré zaujímavé témy na premýšľanie a hneď niekoľko dejových zvratov. Dá sa predpokladať, že práve na miere akceptácie všetkých týchto prvkov bude závisieť, či Glass dokážete prijať ako plnohodnotné zakončenie trilógie. Ak ste sa nevysporiadali s legendárnym nezmyslom s vodou v kyslíku v Znameniach, ťažko budete akceptovať voľnejší pohyb pacientov po chodbách v časoch striedania ostrahy. Ak ste sa nedokázali dostať pod povrch rozpačito predvedených udalostí v Osade k myšlienkovej podstate filmu, nebudete mať chuť premýšľať ani nad témami a chytrými skrytými významami Shyamalanovej novinky (snaha spoločnosti o zapadnutie výnimočného jednotlivca do systému).

Najväčším možným kameňom úrazu však budú zvraty. Tých tu máme hneď niekoľko, všetky sú však dávkované v záverečnom akte. Vo svojom jadre logicky završujú celú trilógiu ako celok, všetko do seba zapadne a aj celý Glass sa na konci bude javiť v novom svetle. Problémom však je, že napriek evidentnej režisérovej snahe o prekvapenie tieto momenty nedokážu šokovať. Záverečné dejstvo totiž pôsobí zmätočne, neprehľadne ako v čase tak priestore a film svojou miernou rozťahanosťou stráca údernosť.

Zároveň však treba oceniť fakt, že sa tu Shyamalan umne pohráva so žánrovými klišé a napríklad finále, na rozdiel od toho, čo nám film vopred avizuje, sa odohrá v odlišnej lokácii. Navyše zvraty síce všetko otočia na hlavu, ale nejde o nič, čo by sme už nevideli aj inde a to je skutočne veľká škoda, pretože práve prvý diel trilógie, Vyvolený, bolo niečo dovtedy nevídané. Stručne zhrnuté, režisér zámerne nakrútil Glass tak, aby opäť rozdelil svoje publikum na dve polovice, avšak množstvo jeho fanúšikov si ho jednoducho „len“ zaradí medzi tie priemernejšie snímky v jeho kariére.

Glass (USA, 2019, 129 min.)
Réžia: M. Night Shyamalan. Scenár: M. Night Shyamalan. Hrajú: Anya Taylor-Joy, James McAvoy, Sarah Paulson, Bruce Willis, Samuel L. Jackson, Spencer Treat Clark, Luke Kirby, Charlayne Woodard ...