TRAJA BLÍZKI NEZNÁMI |
TRAJA BLÍZKI NEZNÁMI |
Mať identické dvojča je rarita. Byť však jedným z trojice identických chlapcov však už smrdí takmer nemožným. A zistiť to až na sklonku dvadsiateho roku života, tak to je základný pilier dokumentárneho filmu Traja blízki neznámi.
Začiatok 80.rokov. Robert a Eddy sa náhodne stretli na vysokej škole, kde zistili, že niečo na ich vzhľade je zvláštne. Rovnaké pohyby, výzor a deň narodenia. Obaja boli adoptovaní, dokonca cez tú istú agentúru. Spoznali sa dvojičky, črtala sa senzácia.
O to väčší šok nastal, keď sa po zverejnení ich úžasného stretnutia ohlásil David – tretí identický brat. Nasledovalo šťastie a epickému trojuholníku sa dostalo pozornosti z každej strany. Prišla však dilema – čo sa stalo, kto je ich biologická mama a prečo boli pri pôrode oddelení?
Formálna rovina dokumentu spadá do štandardnej kategórie. Zväčša vidíme hovoriace hlavy, ktoré rozprávajú kúsky príbehu bod po bode, či už ide o samotných bratov, ich okolie alebo odborníkov z radov vedcov a novinárov. Dotvárané sú hranými rekonštrukciami a archívnymi zábermi. Práve dobové zábery naznačujú, že v príbehu bude zrejme veľa pravdy a málo dotvorených prvkov, aj keď je sám o sebe poriadne neuveriteľný.
To čo si tvorcovia na čele s režisérom Timom Wardlem mierne prifarbili pre účely filmu je celkom vidno (napríklad príbeh s pokutou od policajta), ale našťastie ide o celkom všedné a nerušivé kúsky príbehu. Zaujímavé a dôležité jadro je samo o sebe tak silnou témou, že nebolo treba ani preexponovanú formálnu rovinu, ktorá by na seba zbytočne pútala pozornosť.
Stretnutie bratov a následný komediálny nádych, počas ktorého si užívajú pozornosť z každej strany je len špičkou ľadovca celého príbehu. Postupom času sú nám prezentované informácie o minulosti celého adopčného procesu, prečo boli oddelení a v podstate za akým účelom sa ocitli každý v rodine z odlišnej spoločenskej vrstvy. Síce sú si podobní po fyzickej stránke a v skutočnosti to vyzerá ako by sme sa pozerali na jedného človeka s dvoma klonmi, reálne nepoznali jeden druhého...a ani tretieho.
Film sa z veselého príbehu o stretnutí dostáva do hlbších vôd kritiky manipulácie a selektívneho procesu vedeckej obce, ktorá si podobné prípady rada obhajuje floskulou „pre vyššie dobro“. Vzájomné vzťahy a mierne nezhody idú do úzadia a na povrch sa prediera oveľa vážnejšia téma, vďaka ktorej má samotný dokument až nezvyklo veľa zlomových bodov a naberá na existenciálnej rovine. Poriadny protipól oproti odľahčenému začiatku.
Všetko je však veľmi umne vyvážené a film vťahuje do problematiky čoraz silnejšie. Tematický rámec titulu vyvoláva skôr otázky než ponúka odpovede. Stáva sa tak viac cenným než štandardné príbehy dokumentárnych filmov, ktoré zvyknú byť zakonzervované vo svojej vlastnej minutáži bez väčšieho presahu mimo svet kinematografie.
Počas sledovania postupne rozmýšľate nad globálnym dopadom podobných praktík a poľahky sa prikradne aj myšlienka na 2. svetovú vojnu a vtedajšie zverstvá, k čomu prispieva aj judaistický pôvod mnohých zúčastnených. Traja blízki neznámi síce neponúkajú formu sadizmu alebo neľudského správania, no morálna rovina spoločnosti a etická zodpovednosť prechádzajú vďaka príbehu troch identických bratov poriadnou skúškou.
Three Identical Strangers (UK, 2018, 96 min.)
Réžia: Tim Wardle. Scenár: Grace Hughes-Hallett. Účinkujú: Robert Shafran, Michael Domnitz, Howard Schneider ...