JOKER

Mimoriadne očakávaný Joker to má ťažké. Takmer každý, kto ho videl, povie, že prekonal jeho predpoklady a že ide o triumfálny film. To sedí, ak máte otvorenú myseľ a chcete sa naplno ponoriť do psychicky jedinca v rozkladajúcej sa spoločnosti. Na druhej strane bežný divák s popcornom to bude mať v kine ťažké, lebo je to film prakticky bez veľkých akčných scén a bežným očakávaniam komiksu sa široko vyhol.

Dejový základ nepotrebuje ani veľa postáv. Naplno sa sústredí na snaživého, ale nepochopeného komedianta Arthura Flecka, ktorý si cez deň zarába ako klaun na ulici a po večeroch sa pilne pripravuje na veľký stand-up. Lenže Arthurov život je celkovo ťažký (život s mamou v malom byte, nemá partnerku) a ešte navštevuje doktorku, ktorá sa mu snaží pomôcť. Svoju krízu prežíva v Gotham City, ktoré sa pomaly ponára do šialenstva, kde smetiari tri týždne štrajkujú, nezamestnanosť rastie a ešte mesto postupne vypína aj sociálne služby...

Prvú vec, ktorú si pri Jokerovi uvedomíte, je skutočne herecký výkon Joaquina Phoenixa. Už v prvej scéne vás totiž prekvapí tým, ako pristúpil k očakávanému atribútu Jokera: jeho známemu smiechu. Počuli sme ho viac ráz, v jeho podaní nejde o démonicky vyraz, ale prepojenie s krehkou, neskôr výdatne rozvíjanou psychikou. Smiech tvorí minimálne 40% jeho výkonu, to kde a ako ho zapája alebo čo ním vyjadruje. A výkon postupne graduje aj v malých scénach bolesti, veľkých záberoch smútku či návaloch zúfalstva. Všetci čakajú, kedy a čo sa v ňom zlomí – a vtedy si možno uvedomíte, na aký film ste prišli.

Nie je to ľahká jednohubka s hrdinami so superschopnosťami, ale stále sa radí do žánru komiksu. Môže mať rozličnú podobu, tentokrát z neho vyšla temná psychologická dráma, kde je brutalita akcentovaná na vyššiu úroveň (mediálny humbug predbieha obsah, diváci Saw a podobných chuťoviek nedostanú viac mäsa), ale nie je to samoúčelné. Bez prezrádzania možno konštatovať, že vo filme nie je žiadna scéna na efekt, ani zasadenie snímky Moderná doba Charlieho Chaplina, návšteva Arkhamu či vystúpenie na ulici. Udalosti, ktoré rieši, sa môžu zdať na prvý pohľad už videné, ale kontext a hĺbka odkrývania sú nové.

Nevypínajte pozornosť, musíte sa sústrediť na samotnú postavu a udalosti, ktoré sa jej dejú a psychologický stav, aký prežíva. To je najväčšia indícia a kľúč na vychutnanie. Psychické rozpoloženie Arthura Flecka (plus moment, kedy sa chce stať Jokerom) vám pomôžu – ale je to náročné sledovanie. Nie nadarmo je zrejmé, prečo vyhral Benátky – v jadre je to film skôr pre festivalového diváka a toho bežného môže načať, ale musí byť pripravený veľa vydržať. A byť v sledovaní dôsledný, hoci nemá Nolanove tempo z Temného rytiera, otvára oveľa viac tém naraz. Leví podiel má na tom spracovanie Gotham City, alegória nielen na minulú dobu.

Aj spracovanie, ktoré mnohí ospevujú ako inšpiráciu Taxikárom / Taxi Driver či Kráľom komédie / The King of Comedy, je vynikajúce. Nemusíte poznať filmy tej doby, ale chradnúci Gotham City, rastúce nepokoje a všetko prispieva k depresívnemu tónu, ktorý sa prejaví na Arthurovej psychike. Todd Philips využíva všetky možné prostriedky: výpravu, kameru, aj prestrihy či zadunenú hudbu, ktorá sa na samotné počúvanie vlastne ani nehodí. Ale na atmosféru áno.

A určite vás bude zaujímať aj kontroverzný fakt, že tento film obstojí ako prológ pred Nolanovou trilógiou. Je zasadený do DC univerza), niektoré postavy umne využíva a hoci príde pár otvorených otázok, srdce fanúšika poskočí, keď sa objaví nejaký Wayne, Arkham alebo niečo, čo by odkázalo na Batmana. Netopiera nečakajte, skôr v jednej zásadnej scéne si z ničoho nič vykračujú dva superpotkany ako z filmov Georgea Lucasa...

Joker vo finálnom zúčtovaní ani nie je komiksový film. Resp. inak, rámec komiksového filmu ako ho poznáme už prekročil a zamieril si to do vôd, kde vládne Čistá duša či iné príbehy o mužoch, ktorí sú v istom smere nadaní, ale nestabilní a urputne bojujú s pozíciou vo svojom svete. A zároveň chce byť väčším podobenstvom na súčasnú dobu.

Môžete mať morálny problém s tým, že budete držať palce rodiacemu sa zloduchovi, ale je to skôr ukážka filmárskeho remesla a vytváranie empatie ku postave, ktorú poznáte a chcete jej skôr to dobré. Že sa obráti iným smerom, je napokon pochopiteľné, hoci sami by ste konali inak. Jedna vec je istá – Phoenix je aktuálne favorit na Oscara, ktorého treba naháňať. Samotný film to môže mať ešte ťažké, nájsť cca 300 členov Akadémie, ktorí by ho vyhlásili za svojho favorita tohto roka, si bude žiadať veľa energie.

PS – Univerzálne prijatie Joker mať nemusí, hlavne ak čakáte epický akčný film, v ktorom vyhodí Joker do luftu päť školských autobusov. Choďte na obrovské IMAX plátno, mocný zvuk, musíte ho vidieť v kine a čakajte niečo iné. A je celkom možné, že na druhé predstavenie hneď utekať nebudete.

Joker (Kanada / USA, 2019, 121 min.)
Réžia: Todd Phillips. Scenár: Todd Phillips, Scott Silver. Hrajú: Joaquin Phoenix, Zazie Beetz, Robert De Niro, Marc Maron, Brett Cullen, Frances Conroy, Shea Whigham, Glenn Fleshler, Bill Camp, Douglas Hodge, Dante Pereira-Olson ...