AMNESTIE

Slobodu si nezaslúži každý - takto znie podtitul nového slovenského filmu v réžii Jonáša Karáska, ktorý je slovenským divákom známy vďaka svojmu celovečernému debutu Kandidát (2013). Z thrilleru Kandidát sa stal veľký hit, ktorý počas distribúcie dosiahol na slovenské pomery veľmi priaznivé počty divákov (viac ako 80 tisíc). V čase svojho uvedenia sa stal najnavštevovanejším domácim filmom v našich kinách a od vzniku samostatného Slovenska sa v rebríčku návštevnosti dostal celkovo na 8. miesto.

Filmový príbeh, nakrútený na základe knihy autorov Maroša Hečka a Michala Havrana Kandidát – Denníky z odpočúvania, poukazuje na moc médií a na ich schopnosť manipulovať svet a naše predstavy o ňom. Je to príbeh o riaditeľovi reklamnej agentúry Adamovi Lambertovi, zásluhou ktorého sa z nevýrazného človeka stane prezidentský kandidát.

Po šiestich rokoch prichádza Karásek opäť s adaptáciou literárnej predlohy. Tentoraz sa rozhodol pre Amnestiu, ktorá rozpútala peklo od Radovana Dunaja. Román sa venuje kontroverzným amnestiám, ktoré udelil prezident Václav Havel po svojom nástupe do funkcie. Na slobodu sa v januári roku 1990 dostali až dve tretiny trestancov (cca 21 tisíc) v republike. Tí, na ktorých sa amnestie nevzťahovali, sa vo vnútri väzníc začali búriť a protestovať. Na vyostrený konflikt v Leopoldovskej väznici bola nakoniec nasadená technika a kukláči v obrnených vozidlách.

Vymyslenou postavou filmových Amnestií je väzeň, ktorý si oproti mnohým iným odpykáva v podstate „zanedbateľný“ trest. Drahoš Lupko (Juraj Bača) sedí za krádeže obrazov z bytov vysoko postavených papalášov. Producent Maroš Hečko protagonistu filmu charakterizuje ako novodobého Jánošíka, ktorý komunistom bral a vracia štátu, teda obrazy navracia do galérie. Stal sa akoby symbolom všetkých, ktorí so systémom v krajine korešpondovali, preplávali cezeň, hoci niekde vo vnútri nechceli mať s tým nič spoločné.

Karáskov film zobrazuje reálne historické udalosti, ale zďaleka nie čiernobielo. Postavy sú plastické. Keď sa jeden z väzňov dostáva po Novembri 1989 na slobodu a rovno na vysoko postavenú pozíciu v novej vláde, svoj postoj k bývalému parťákovi z basy reviduje.

Ako dôvod, prečo sa rozhodli film nakrútiť, Maroš Hečko uvádza fakt, že k okrúhlemu výročiu Novembra nevznikal v danom čase žiadny iný filmový projekt. „Nechali sme sa inšpirovať aj ľuďmi, ktorí boli priamo v jadre hnutia Verejnosť proti násiliu a veľmi silne ovplyvnili to, ako sa udalosti začali vyvíjať. Mali sme obrovský rešerš, téma bola zmapovaná naozaj veľmi dobre, pomáhal nám historik Fedor Blaščák, ktorý napísal aj knihu Amnestie“, dopĺňa producent.

Hoci predloha, ktorá stála na začiatku projektu, sa venuje len väzenskej vzbure v Leopoldove, filmoví tvorcovia ukazujú viac – viac spred Novembra 1989, viac z doby socialistického Československa ako i viac historických súvislostí z práve nadobudnutej slobody spojenej s eufóriou a chaosom. Amnestie neostávajú len v informačnej rovine. Film si berie na seba ťažkú úlohu – nestať sa len historickým okienkom, ale aj presahom do širšieho dejinného kontextu. Všetky roviny sú navzájom prepletené a funkčné. Snímka sa taktiež venuje neľudským podmienkam, v ktorých si svoje tresty kriminálnici odpykávajú.

Na výbere skladieb si nechal filmový štáb zvlášť záležať. Autenticitu deväťdesiatych rokov zastupuje britská legenda Depeche Mode s ústrednou piesňou traileru To Have and To Hold či pieseň Tlaková níž od Richarda Müllera. Titulnou piesňou filmu sa však stala Krylova Pasážová revolta, ktorú nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a ktorú prespievali Richard Műller, David Koller a Viki Olejárová. Hudobná zložka Amnestii dodáva filmu správny „feeling“ a atmosféru.

... Už nejsme, nejsme to, co kdysi, už známe ohnout záda,
umíme dělat kompromisy a zradit kamaráda
a, vděčni dnešní realitě, líbáme cizí ruce
a jednou zajdem na úbytě z tý smutný revoluce.
I v naší generaci už máme pamětníky
a vlastní emigraci a vlastní mučedníky.
A s hubou rozmlácenou dnes zůstali jsme němí,
ne, nejsme na kolenou - ryjeme držkou v zemi!

Okrem melódií treba na filme oceniť najmä spôsob práce kameramana Tomáša Juríčka, ako aj hercov pri nakrúcaní vzbury v Leopoldove. Nasadenie štábu je porovnateľné so zahraničnou produkciou a vo výsledku pôsobí nanajvýš realisticky. Necítiť žiadnu umelosť, či domácke pohrávanie sa na veľkú akciu s pár štatistami. Vo filmovom naratíve sa vierohodne pracuje s neistotami – kto je na koho strane, ako si postavy navzájom neveria, alebo ako sa navzájom spochybňujú. Do kín sa dostáva kvalitná slovenská žánrovka.

Amnestie (Slovensko / Česká republika, 2019, 130 min.)
Réžia: Jonáš Karásek. Scenár: Maroš Hečko, Beata Grünmannová, Marek Janičík. Hrajú: Juraj Bača, Natália Germani, Aňa Geislerová, Marek Vašut, Marek Majeský, Gregor Hološka, Jana Oľhová, Roman Luknár, Norbert Lichý, Ján Jackuliak, Marek Fučík, Sáva Popovič, Erik Ole, Martin Havelka ...