POSLEDNÁ ARISTOKRATKA

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Jiří Vejdělek točí na istotu každý rok podobné filmy. Keď sa do jeho tvorby zapozeráte hlbšie, nájdete v nej viac ako iba páčivé kúsky či adaptácie na istotu. Vlani sa blysol celkom podarenou Otcovou volgou, ktorá by pokojne mohla súťažiť na Sundance či v podobnej sfére a tento rok sa vydáva opäť cestou ľahšej komédie a adaptoval román Posledná aristokratka.

Frank je potomok českých emigrantov v New Yorku, príbuzných si roky uchováva v nádobách a verí, že ich popol bude môcť raz rozsypať po českých poliach a na vlastnom sídle. Po desaťročiach sa mu totiž podarilo získať zámok Kostka, ktorý chce konečne vidieť na vlastné oči. A tak berie svoju rodinu (žena Vivien, dcéra Mária) do Čiech, aby im ukázal ich dedičstvo.

Vzniká tu séria rôznych nehôd, ale čo je najdôležitejšie, Frank túži po tom, aby Kostka rozkvitala, hoci to znamená občas bojovať s triom stálych obyvateľov: kastelán Josef sa štíti návštevníkov už roky, pani Tichá je skvelá kuchárka, ale má isté slabosti a údržbár Krása rieši častejšie svoj zdravotný stav ako zatečenú strechu či iné problémy. Je zrejmé, že Frank rýchlo zistí neútešný finančný status Kostky: môže ju hneď predať alebo sa pokúsi ju s rodinou zachrániť a dať jej naspäť punc zaujímavej turistickej destinácie.

Ak sa vám od začiatku nebude niečo na Poslednej aristokratke pozdávať, je dobré si uvedomiť, že sa odohráva v roku 1996, a preto by vám nemali biť do očí nezrovnalosti a vtipy typu volanie do USA je nesmierne drahé, všetci čítajú noviny a smartfóny neexistujú. To vám pomôže pochopiť aj mentalitu postáv, ich izoláciu od okolitého sveta (žiaden internet!), celý vozový park filmu a iné detaily.

Pôvodný román sa pýši označením najúspešnejšej humoristickej knižky roku 2012 a miestami je cítiť, že v knižke sa sypali gagy jeden za druhým – a niekedy je náročné ich preniesť aj na plátno. Súčasne však treba uznať, že suchých vtipov sú tu desiatky a keď na vás nezaberie jeden, nič sa nedeje a o pár desiatok sekúnd dorazí iný. Veľa sa pracuje so situačnými momentmi (stratená batožina s popolom je gag na pol filmu), kde sú postavy vystavené nečakanej interakcii priamo so zámkom.

Tým najlepším však môže byť stret kultúr – Američania v Čechách a najmä postava bláznivej Vivien vydá na tucet vtipov. Jej fascinácia lady Dianou (nezabúdajte, vtedy ešte žila!) a neznalosť pomerov (z húsky s knedľou si ľahko urobí „hamburger“) z nej robia postavičku, ktorá je úplne prehnaná (občas až príliš), ale celkom zábavná. Tatko Frank je skôr taký ťuťmák, na ktorého sa valí neplecha z každej strany a dcérka Maria musí bojovať najmä s kliatbou, ktorú by jej malo priniesť už vlastné meno.

Postavičky však čakajú aj v Čechách: mrzutý kastelán, dobroprajná kuchárka milujúca orechovicu a lenivý hypochonder na mieste údržbára, by najradšej iba existovali za svoj plat a nemenili návyky. Nečakajte hlbokú dejovú líniu: vo finále je to iba prostá, ale uchopiteľná línia o troch Američanoch v Čechách, ktorí prekonávajú kultúrne rozdiely a najmä sčasti umelým spôsobom sa chcú popasovať s nadobudnutým zámkom.

Niektoré postavy sú vyložene protivné a herci ich príslušne hrajú (najmä Tatiana Vilhelmová, dnes Dyková úmyselne prehráva), iné chcú byť dobrosrdečné. Ako to už býva vo filmoch Vejdělka, vybrané charaktery sa zmenia a precitnú, iným stačí vlastne veľmi málo.

Objavné momenty v scenári by ste hľadali márne, ale stačí nechať 3+3 hercov v dobrej šlamastike a vystačia si celých 110 minút. Škoda, že im občas nie je rozumieť a vo finále sa niektoré momenty umelo lepia dokopy, ale stačí to. Pre divákov nad 55 rokov ide o jasného kandidáta na návštevu kina počas jesene a ostatní dostanú celkom vtipnú jednohubku. A ako bonus, s nádhernou kamerou, ale na druhej strane so soundtrackom, ktorý na jednej strane pekne vkladá klasickú hudbu, ale na druhej dosť jasne berie motívy napríklad z Prázdnin Hansa Zimmera.

Poslední aristokratka (ČR, 2019, 110 min.)
Réžia: Jiří Vejdělek. Scenár: Jiří Vejdělek, Tereza Dusová. Hrajú: Hynek Čermák, Tatiana Dyková, Yvona Stolařová, Martin Pechlát, Táňa Pauhofová, Vojtěch Kotek, Pavel Liška