OSAMELÍ BEŽCI: IDEME ĎALEJ! |
OSAMELÍ BEŽCI: IDEME ĎALEJ! |
“Je treba v dnešnej dobe balet? Operu? Spievať či maľovať?” Úvodné slová dokumentu Osamelí bežci: Ideme ďalej v podaní len nedávno zosnulého Olega Pastiera patria tak trochu filozofickej otázke, aký zmysel či miesto má vlastne v dnešnej dobe poézia. No niekedy je cesta k odpovedi ľahšia, než by sa mohlo zdať. Stačí, ak sa obzrieme cez rameno na stopu, ktorú za sebou zanechali rýmy a verše dní, rokov či dekád minulých. A presne to, napokon, robí aj film Martina Repku, keď pred kamerou oživuje a rekonštruuje umelecké, ale aj čisto “človečie” puto medzi Osamelými bežcami - Ivanom Štrpkom, Ivanom Laučíkom a Petrom Repkom.
Hoci si úvahy o podstate vlastného bytia občas radi zjednodušujeme slovami ako “cesta” či “osud”, kdesi vnútri vieme, že v živote vlastne nič nie je lineárne ani čiernobiele. Hovorí o tom, celkom bez slov, aj krátky animovaný predfilm Osamelých bežcov, Music Box Joanny Kożuch. Ako metaforu pritom využíva družstvo akrobatov, ktorí sa pokúšajú o vytvorenie živej pyramídy. Zámer im náhle zmarí zranenie jedného “článku” a nasledujúci nevyhnutný pád celej zostavy. Ako sa s tým vysporiadať? Cieľ je predsa jasný. To, na čom záleží, sú však spôsoby, ako k nemu dospieť.
Hoci predfilm zdanlivo s dokumentom Osamelí bežci: Ideme ďalej! nemá veľa spoločné, jeho idea v mnohých okamihoch a peripetiách, o ktorých film hovorí, celkom zreteľne rezonuje. Ani na príbehu trojice básnikov Štrpka, Laučík a Repka nie je nič čiernobiele. Aj oni k rovnakým životným poznaniam a cieľom dospeli svojimi vlastnými, unikátnymi cestičkami.
Básnickú trojku Osamelých bežcov, ktorá vznikla začiatkom 60. rokov minulého storočia, ťažko zaškatuľkovať. Ako Ivan Štrpka a Peter Repka vo filme sami priznávajú (Ivan Laučík, ktorý pred 15 rokmi náhle zomrel, už vo filme vystupuje len v spomienkach a archívnych záberoch), nikdy neboli tými “typickými” básnikmi, čo sa utápajú v temných úvahách, citových strastiach či nihilizme. Práve naopak – tak, ako možno vyčítať už z ich manifestu Návrat anjelov, Osamelí bežci boli vždy plní konštruktívnej tvorivej energie, ktorá ich, napokon, očividne neopúšťa dodnes.
Martin Repka, režisér a scenárista snímky, je synom Petra Repku, jedného z ústredných protagonistov. Túto nefalšovanú blízkosť tvorcu k téme je vo filme rozhodne cítiť. Miesto odťažitej chronologickej faktografie, zaujíma sa snímka skôr o dešifrovanie podstaty toho “kúzla”, ktoré kedysi spojilo dvoch mladých atlétov a jedného jaskyniara z opačných kútov krajiny, aby sa spoločne stali jedným z najzaujímavejších slovenských literárnych zjavov 20. storočia.
Formálne sa film opiera o príbeh akéhosi symbolického stretnutia po rokoch Ivana Štrpku a Petra Repku a ich spoločnú cestu na Liptov, kde žil ich kamarát Ivan Laučík. Do deja postupne vstupujú mnohé ďalšie osobnosti, ktoré do profesionálnych aj osobných životov Osamelých bežcov rôzne zasiahli. Ján Buzássy, ktorý ich v redakcii Mladej tvorby po prvýkrát spojil, Oleg Pastier a Koloman Kertész Bagala ako ich “dvorní” vydavatelia, Dušan Dušek, Vladimír Popovič, Ján Štrasser, Eugen Gindl a ďalší ako ich umeleckí aj kamarátski spolupútnici.
Sú to celkom ľahké a srdečné rozhovory plné zaujímavých spomienok a podnetných myšlienok, ale najmä autentických emócií ľudí, ktorí spoločne naozaj niečo prežili a vytvorili. Z hľadiska akéhosi kronikárskeho zachytenia týchto vzácnych vzťahov a interakcií celej plejády významných umeleckých osobností našej proveniencie je film takým malým skvostom a raz, keď bude generácia jeho aktérov už len spomienkou, jeho dokumentárna hodnota ešte vzrastie.
Z filmárskeho pohľadu je však divácky atraktívne spracovanie 80-minútovej série rozhovorov a stretnutí pánov v najlepších rokov celkom slušnou výzvou. Martin Repka sa s ňou pokúša vysporiadať rôznymi kreatívnymi spôsobmi. Štipku exotiky, ale aj recesie do deja napríklad pridáva vsuvka o fiktívnom štvrtom osamelom bežcovi, ktorý sa údajne ukrýva indickom Chennai. Pred kamerou sa rekonštruujú niektoré z najzaujímavejších akcií bežcov, ako bo beh v prísne stráženej pohraničnej zóne Devína alebo multi-žánrový happening v Piešťanoch.
Nechýbajú ani zaujímavé detaily z pamätného stretnutia s Allenom Ginsbergom, ktorého bežci dokonca previedli po Bratislave. No a celý dej rámcuje postupne dávkovaná vizualizácia samotného manifestu z roku 1964, ktorý ani po 55 rokoch nestráca na svojej sile a výpovednej hodnote. Hoci ani tieto tvorivé postupy z Osamelých bežcov určite nerobia žiadny mainstreamový kasový trhák, ten, komu je jeho téma a protagonisti blízki sa pri sledovaní filmu nudiť asi nebude.
Osamelí bežci: Ideme ďalej! (Slovensko, 2019, 82 min.)
Réžia: Martin Repka. Námet a scenár: Maroš Šlapeta, Martin Repka. Kamera: Noro Hudec. Strih: Michal Kondrla, Alexandra Jonášová. Zvuk: Dušan Kozák. Hudba: Martin Turčan. Účinkujú: Ivan Laučík, Peter Repka, Ivan Štrpka, Oleg Pastier, Arunmohzi Sivaprakasam, Dušan Dušek, Eugen Gindl, Ján Buzássy, Ján Štrasser, Miroslav Válek, Pavol Repka, Petr Král, Věra Nerušilová, Jiří Ostermann, Allen Ginsberg, Vladimír Popovič, Elo Havetta, Dežo Ursiny, Peter Milčák, Koloman Kertész Bagala a ďalší.