SVIŇA |
SVIŇA |
Tri roky po divácky úspešnom trileri Únos prichádza do kín ďalší podobný počin, ktorý má pod palcom rovnaká režisérka. Mariana Čengel Solčanská spolu s Rudolfom Biermannom siahli po knihe Sviňa od Arpáda Soltésza a hoci na začiatku filmu tróni nápis, že všetky postavy i udalosti sú fiktívne, divák odchovaný na udalostiach posledných rokov si chce rýchlo priradiť postavy k reálnym i osobám. Najmä taký, čo verí v rekonštrukciu...
Preto je na mieste podotknúť, že Sviňa pôsobí ako druhý Únos, niekedy v dobrom, občas v zlom svetle. A znova sa dá sledovať dvojakou optikou: ako na fiktívny triler alebo (ne)nápadný pokus odkazovať na skutočné udalosti, ktoré otriasli Slovenskom. No oba pohľady sa prelínajú, je veľmi ťažké sledovať film iba s akcentovaním jedného.
Ak chcete sledovať film fiktívnymi očami, v roku 1999 vám prvá sekvencia ukáže rýchly sex poslanca Boba s mladou ženou. Podnikateľ Wagner ho začne pokúšať tým, že by bolo dobré si založiť stranu, inak VHS s jeho vášnivou nocou zverejní. O 13 rokov neskôr je už Bobo na rukách kamarátov a vyhral voľby na plnej čiare. On a jeho kumpáni si začnú robiť, čo chcú, veria, že sa im prepečie úplne všetko.
Napríklad minister Ňuňu má pod palcom políciu a Wagnerovi prepáči aj zlé parkovanie. A Wagner rád chodí za príslušníkmi cirkvi, na oblátku rád hovorí o predaji cirkevných pozemkov za dobrú cenu, ak je v hre fabrika, ktorá by zaistila vyššiu zamestnanosť v regióne. Bobo si nájde fešnú poradkyňu a býva v prenajatom byte. Zrazu sa stiahne a sledujeme dve iné línie: mladá Broňa dostane do resocializačného ústavu, z ktorého sa vykľuje diera s väzenským dozorom a dievčatá sa predávajú politikom na sex. Okolo polovice filmu sa objaví mladý novinár, začne pátrať po Wagnerových špinavých biznisoch (DPH vratky) a chce zverejniť o ňom pravdu...
Ak by ste žili dekádu v informačnom vákuu a pustia vám Sviňu, je možné, že spojitosti by ste nechápali. V tom tkvie nejedna slabina filmu. Napríklad línia s poslancom Bobom je dobre načrtnutá, ale rýchlo sa z neho stane epizódna postava. Je to sexuálna mašina v politike a jeho cieľom je vždy podľahnúť inej? Mizne na dlhé minúty a dá priestor vyniknúť iným? Dosť umelo je napasovaná aj línia s investigatívnym novinárom, ktorý na niektoré tipy príde skôr náhodou (nehoda ministra), pri iných si je sebaistý a inde dostáva stopku.
Režisérom celkom vychádza zobrazenie podnikateľa Wagnera, ako sa snaží všetko vybaviť a zariadiť víťazstvá. Najsilnejšia je línia s resocializačným centrom plná hnusu, nepríjemných udalostí ako napríklad predávanie dievčat pred plnoletosťou. Dominuje v nej takmer démonická šéfka a robí si biznis, ktorý vedie opäť k tej istej figúre - k Wagnerovi. Postava podnikateľa je hýbateľ deja, ako jedna z mála funguje.
Scenár rád skáče z jednej línie na druhú, využíva pomerne silné herecké výkony, ale zároveň je rozbitý a ku koncu zbrklý. Veľmi očakávané udalosti (tušíte, ako asi novinár skončí) sú odbité rýchlo, čo značí úpornú snahu dokončiť film pred voľbami. Ešte je tu relatívne zbytočný prológ: odohrá sa pred 2 500 rokmi a je trošku nasilu vložený k udalostiam súčasnosti. Má to byť symbolika, no hoci chápem kreatívny záber a aj opätovné prepojenie s epilógom, film ho nepotrebuje.
Ak sa pozriete na film druhou optikou, t.j. budete neustále hľadať spojitosti s reálnymi osobami, čaká vás možno isté sklamanie i väčší guláš. Osoba Wagnera je akoby zložená z dvoch reálnych podnikateľov a dlho budete tápať, koho inak výborne hrajúci Jozef Vajda reprezentuje. Diana Mórová ako šéfka centra pre dievčatá podáva rovnako silný výkon a najradšej by ste ju sami prepleskli pri bezmocnosti (podobne ako kedysi Zuzanu Mauréry v Učiteľke). Akurát opäť vám trkne na rozdiel od reality – ako je prepojená s Wagnerom? Premiér Bobo a minister Ňuňu v podaní Marka Igondu a Dana Heribana majú príliš málo priestoru, aby vynikli, čo je azda škoda. Najslabšie výkony podávajú pár novinára a jeho snúbenice, ich herecké výkony sa snažia vystihnúť reálne zavraždený pár, no sú najmenej presvedčiví. Za to dvojica dievčat v resocializačnom centre (Dana Droppová a Petra Dubayová) je vynikajúca.
Divák, ktorý pozná reálie, je pri sledovaní skôr znevýhodnený, lebo ho vpred ženie neutíchajúci záujem vidieť na plátne to, čo pozná z titulkov novín. Ako tvorcovia zvládli nehodu ministra s viagrou? Ako sa ukazujú chamtivé machinácie? Ako pracujú novinári a kedy sa dostávajú za hranu? Kedy sa novinár už stane terčom podnikateľa, ktorý sa mu rozhodne ísť po krku? To všetko sme nedávno čítali v médiách a už sa točia kvázifiktívne filmy o tom, čo sa stalo. Množstvo potenciálnych prekvapení je nízke, skôr si odškrtávate scény, ktoré chcete alebo potrebujete vidieť. Ale opäť platí – rovnako pôsobil aj Únos.
Na rozdiel od neho však cítiť, že Sviňa je režisérky i formálne lepšie nakrútený film. Dynamický strih, rýchle zábery, lepší zvuk, dobrá kamera aj solídna hudba. Vo vybraných momentoch vzbudí určite tie potrebné emócie a lomcuje vami bezmocnosť, smútok i hnev nad konaním postáv. Latka, čo ešte film zobrazí a čo nie, sa neraz posúva. Niekedy nemá problém ukazovať sex a kaluže krvi, inokedy volí skôr decentnú popravu. Ale atmosféra zo špinavých miest, resocializačného centra či panelákov je výborná... Úsmevné ostávajú skôr snahy o vymýšľanie miest či médií typu Aktuálne noviny.
Politická dráma Sviňa pôsobí rovnako ako Únos, zhodne sa aj pozerá a naráža na podobné chyby. Na jednej strane túži byť fiktívnym politickým trilerom, na druhej ju brzdia reálne udalosti, na ktoré chce odkazovať, aby si posilnila u divákov status, že je vážna, nejde iba po povrchu a odkrýva celospoločenské problémy. Takto si tvorcovia na seba pletú bič, lebo prevzaté momenty z káuz ich brzdia v rozlete. Napríklad v tom, že časť postáv iba hádžu do deja a vôbec nevykreslia. Premenlivý celok má pár silných scén, pár zbrklých a niektoré by ste oželeli. Preto zhodné hodnotenie ako pri Únose.
Sviňa (SR, 2020, 98 min.)
Réžia: Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann. Scenár: Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann. Hrajú: Jozef Vajda, Marko Igonda, Dano Heriban, Gabriela Marcinková, Diana Mórová, Braňo Bystriansky, Szidi Tobiasz, Jakub Rybárik, Mária Schumerová, Dana Droppová, Petra Dubayová, Andrej Remeník a ďalší...