THE HUNT

Projekt z dielne Blumhouse nemá na ružiach ustlané. Jeho pôvodná premiéra sa vlani, kvôli streľbe v mestách Dayton a El Paso zrušila. Distribútor sa však po mediálnom odoznení tragédií predsa len rozhodol uviesť film do kín. A snáď vám nemusím vysvetľovať, prečo dátum 13. marec 2020 nebol ideálnym termínom. Je to škoda, pretože aj keď rozhodne nejde o titul pre každého, mnoho fanúšikom iste ulahodí.

Príbeh je jednoduchý. Niekoľko cudzincov sa ocitne na neurčitom mieste. Bez varovania okolo nich začnú svišťať náboje. Skupina zbohatlíkov sa totiž rozhodla, že ich život je nudný a chcú si ho ozvláštniť lovom na ľudské bytosti. To, čo som napísal nie je úplná pravda, no budem hrať túto hru s ich tvorcami. V mnohých veciach totiž autori počítajú s tým, že ste už nejaký podobný kúsok videli a ste dobre oboznámený s pravidlami hry. No čaká vás niekoľko prekvapení. V smerovaní deja aj žánrovom uchopení.

The Hunt je na prvý pohľad obyčajným béčkom, ktoré bez hanby vykráda koncept The Most Dangerous Game (vynikajúca oldies záležitosť od tvorcov pôvodného King Konga) alebo Živého terča (jeden z najlepších filmov s Van Dammom). Od prebudenia sa na hracom poli je ale jasné, že niekto tu skrýva v rukáve pár kariet. Perfektne obsadené typy, ktoré sú väčšinou hlavnými postavami podobných záležitostí umierajú jedna po druhej a vy ešte dlho po expozícii nebudete tušiť kto je vlastne hlavným hrdinom. Pomáha v tom aj klasické snímanie, ktoré podľa učebníc predurčuje nositeľa príbehu.

Veľmi osviežujúci prístup nás vrhá do tej správnej pulpovej nálady hromadou nekompromisnej (až zábavnej) brutality a pomaličky sa začína formovať aj správny žáner. The Hunt je totiž spoločenská satira, hrajúca podľa pravidiel tej najpokleslejšej zábavy definovanej zámerne tupými akčňákmi a horormi. Nejdem sa rozpisovať, v čom spočíva tento úskok, pretože by som sa musel pustiť do spoilerovania. The Hunt je však omnoho ambicióznejší, než spočiatku vyzerá.

Jedným zo scenáristov je aj Damon Lindelof a z jeho predchádzajúcej tvorby (seriály Lost, Leftovers, Watchmen ale aj Prometheus alebo Kovboji a Votrelci) vieme, že nepozná malé ciele. Režisér Craig Zobel natočil predtým zaujímavé postapo Z for Zachariach alebo istými motívmi tematicky príbuzné Compliance. Títo páni teda neprahnú iba za prvoplánovou zábavou a dokážu dať svojim počinom spoločenský presah rovnako ako autorský vklad. Mnoho divákov však bude mať problém s prepínaním medzi „vysokým“ a „nízkym“ umením. Napríklad istý Quentin Tarantino zvláda podobné záležitosti s väčšou suverenitou a ja stále neviem, či je posledný akt výsmechom, poctou alebo iba bohapustou vykrádačkou „šialenca z videopožičovne“.

Ku cti však tvorcom slúži, že sa snažia upokojiť divácke pudy na oboch frontoch. Ako som písal, tak tej satirickej sa nechcem príliš venovať, no príliš horliví diskutéri na sociálnych sieťach dostanú krásny výsmech. Liberáli, rovnako ako podivíni hltajúci konšpiračné médiá. Hyperbolizovanie oboch skupín a ich konfliktov, tak stavia skvelé základy pre pokleslú zábavu. Všetko je teda krásne brutálne, podvratné, prepálené a nerealistické.

Samotnou kapitolou je hlavná hrdinka. Betty Gilpin sa pravdepodobne za túto úlohu žiadnych cien nedočká, ale je dostatočne cool a má správny obvod hrudníku. So svojou nekompromisnosťou sa pohybuje niekde medzi Rambom, Johnom Matrixom a Snakom Plisskenom. Viac než na uvažovanie dá na inštinkt a nemá problém niekoho umlátiť na smrť na základe domnienky. V časoch nudných a vymäknutých Charlieho anjelov alebo Hunger Games takáto náhrada za Sarah Connorovú alebo Ellen Ripleyovú svetu iba prospeje. Zvyšok obsadenia väčších úloh je adekvátny a veľmi svetlou výnimkou je jedno hviezdne prekvapenie, ktoré sa nepatrí prezrádzať, aj keď je uvedené na plagáte alebo ukázané v traileroch. Istá oscarová herečka má totiž po rokoch opäť šťavnatú úlohu a užíva si ju naplno.

Bohužiaľ ani napriek všetkej chvále, nie je Zobelov počin bez chýb. Občas viazne tempo, inokedy je jasné, že sa chytá mnoho zajacov naraz (utečenecký tábor je fakt navyše) a niekedy je evidentné, že rozpočet nebol štedrý. Takisto žánrovým prechodom chýba citlivosť. Výsledok teda nie je žiadnou „you must see“ záležitosťou, ale sympatickou jednohubkou pre špecifickú cieľovku ku ktorej sa opätovne vráti málokto. Prístupom to pripomína Carpenterove Úteky alebo americkú tvorbu Paula Verhoevena (aj keď bez erotiky), no chýba tu suverenita oboch zmienených pánov.

The Hunt alebo Lov je veľmi zaujímavý žánrový príspevok, ktorý však nebude mnohým po chuti. Dokáže totiž otráviť, rovnako ako potešiť. Ja sa rozhodne radím do druhej skupiny. Pokiaľ teda nemáte problém tvorcom odpustiť nenaplnenú ambicióznosť a nevadí vám prílišná (aj keď evidentne zámerná) brakovosť, pokojne si nejaký ten bodík pripočítajte. Pokiaľ ale vyhľadávate dokonale vysústružené diamanty s jasným cieľom a posolstvom, dajte radšej ruky preč.

The Hunt (USA, 2020, 90 min.)
Réžia: Craig Zobel. Scenár: Nick Cuse, Damon Lindelof. Hrajú: Betty Gilpin, Hilary Swank, Ike Barinholtz ...