VIVARIUM

Keď karanténa filmového fanúšika odstaví od kina, ostáva mu pri túžbe po nových filmových zážitkoch len využívať možnosti streamovacích služieb a virtuálnych DVD požičovní. Našťastie pre nás sa toto odvetvie v posledných rokoch prudko rozvíjalo, a tak sú dnes naše filmové možnosti aj medzi štyrmi stenami celkom pestré a kvalitné. Ak by ste v tomto “sci-fi” čase mali náladu na trochu tematického rozptýlenia, zaujať by vás spomedzi takto dostupných filmov určite mohla írsko-belgicko-dánska mysteriózna dráma Vivarium. Imogen Poots a Jesse Eisenberg v nej stvárnili mladý pár, ktorý uviazne v pasci čudesného sociálneho experimentu. Po jeho zhliadnutí vám možno karanténa v bezpečí a pohodlí vlastného domova bude pripadať o čosi znesiteľnejšia...

Gemma a Tom sú sympatický mladý párik ľudí, ktorí práve stoja na začiatku svojho “dospelého” života. Ona je učiteľka, on záhradník. Občas sa pochytia, napríklad pre jeho cigarety, častejšie ich však spája spoločný zmysel pre humor a hudobný vkus. Sú práve na najlepšej ceste usadiť sa a zapustiť spoločné korene. Na to im však ešte čosi chýba - ich prvý spoločný dom, ktorý práve intenzívne hľadajú.

Hoci nie sú práve typickou cieľovkou naškrobených projektov satelitných mestečiek, neodbytný realitný maklér Martin (ktorý je už na prvý pohľad poriadny čudák) ich presvedčí na obhliadku v novo vybudovanej štvrti Yonder, o ktorej, samozrejme, dosiaľ ani jeden z nich nepočul. Po krátkej ceste autom sa ocitajú v uniformnom “mori” navlas rovnakých rodinných domov s predzáhradkami a zastavujú pred číslom 9.

Martin sa ale v určitom okamihu zdúchne a Gemma s Tomom ostávajú v dome číslo 9 sami. Snaha vrátiť sa domov nikam nevedie - čudesný Yonder s identickými ulicami narysovanými ako podľa pravítka je akýmsi hororovým labyrintom, z ktorého niet úniku. Nezáživné miesto na predmestí sa tak nestane páru len novým domovom, ale najmä nedobrovoľným väzením. No to najlepšie ešte len príde, keď pred dverami na druhý deň nájdu krabicu s cudzím bábätkom a odkazom: “Vychovajte ho a budete voľní”... 

Vivarium je typický príklad filmu, ktorému nechýba dobrý nápad ani koncentrácia rozmanitých kreatívnych, remeselných či hereckých talentov. Aj napriek tomu ale, žiaľ, pred divákov prináša len akýsi polotovar, ktorý vlastný potenciál ani zďaleka nenapĺňa. Ak by sme v ňom nevideli známe tváre britskej herečky Imogen Poots (Filth, Jane Eyre) a amerického herca Jesseho Eisenberga (Sociálna sieť), mohli by sme ho pokojne považovať za nejaký amatérsky či študentský experiment.

Vivarium ale, samozrejme, nemôžeme spravodlivo porovnávať s veľkorozpočtovými blockbustermi. Nezávislý írsky režisér Lorcan Finnegan, pre ktorého ide zatiaľ len o druhý celovečerný počin, sa v ňom na žiadny “Hollywood” rozhodne nehrá, prihovára sa skôr skalným fanúšikom žánru kamsi do filmových klubov a festivalových kinosál než širokým masám v multiplexoch. No od filmu, ktorý mal premiéru na prestížnom filmovom festivale v Cannes, asi nejeden divák bude i tak očakávať viac finesy a detailizmu. Aspoň čiastočne to ale dokáže vyvážiť svojou originalitou a podnetnosťou, a to najmä vtedy, keď do jeho sledovania divák zapojí trochu domýšľavej fantázie. 

Vivarium asi najzhovievavejšie možno vnímať ako milú a nápaditú, ale zbytočne rozťahanú a chvíľami hluchú filmovú poviedku. Akonáhle sa spolu s Gemmou a Tomom otrasieme z počiatočného šoku a začneme privykať životu v ľudoprázdnom Yonderi, kde nie je vietor, vône a dokonca ani jedlo nijako nechutí, začína sa to akosi vlažne vliecť. Ústredným aktérom sa stáva prapodivný malý chlapec, ktorého opatera bola páru vnútená spolu s domom číslo 9. Rastie neprirodzene rýchlym tempom a ešte neprirodzenejšie je to, ako rozpráva či koná. Gemma a Tom sú pod tlakom tejto extrémnej situácie dotlačení do nových polôh aj zúfalých činov, nie je v tom však dostatok akcie, napätia a ani hĺbky na to, aby divák mohol mať pocit, že sa dej naozaj hýbe.

Trošku iný rozmer ale všetko dostáva, ak sa oslobodíme od svojich prvotných očakávaní a začneme nedopovedané či nedotiahnuté námety vnímať skôr ako metafory. Odrazu sa pred nami začne odohrávať akýsi paralelný horor z celkom reálneho sveta – sveta, v ktorom mladý pár miesto vysnívaného “hniezdočka lásky” nachádza stereotypnú pascu štandardizovaného rodinného života na mŕtvom predmestí, z ktorej niet úniku, a v ktorej sa jeden druhému stále viac odcudzujú. Žeby to celé napokon Finnegan myslel práve takto..? 

Finále je v každom prípade celkom vďačným rozlúsknutím, pri ktorom sa pomyselný kruh uspokojivo uzatvára. Škoda len, že si jeho pointu väčšina divákov dokáže domyslieť už kdesi v polovici filmu. Napriek mnohým “ale” však Vivarium určite nie je žiadny márny prepadák. Pokiaľ máte v sebe kus diváckej zhovievavosti, ideálne aj v spojení so záľubou v podobných žánrovkách, bude pre vás stále celkom sviežim a obohacujúcim zážitkom.

Aktuálne má na filme, samozrejme, nedoceniteľnú pridanú hodnotu klaustrofobická atmosféra “domáceho väzenia”, v ktorom sa Gemma a Tom postupne stávajú otupenými, zúfalými, bezcitnými aj šialenými. V momentálnej situácii, kedy sa v nejakej forme lockdownu v dôsledku Covid-19 nachádza až 1/3 celosvetovej populácie, má film s takouto zápletkou celkom slušný potenciál stať sa akousi undergroundovou “kultovkou”.

Vivarium (Írsko / Dánsko / Belgicko, 2019, 97 min.)
Réžia: Lorcan Finnegan. Scenár: Lorcan Finnegan, Garret Shanley. Hrajú: Imogen Poots, Danielle Ryan, Molly McCann, Jesse Eisenberg, Jonathan Aris ...