NEVER RARELY SOMETIMES ALWAYS

Byť v sedemnástich tehotná, to asi nie je snom žiadneho dospievajúceho dievčaťa. Nikdy o tom nesnívala ani Autumn, hlavná hrdinka snímky Never Rarely Sometimes Always, ktorá sa môže pochváliť napríklad Veľkou cenou poroty z Berlinale či úspešným uvedením na festivale Sundance s ocenením U.S. Dramatic Special Jury Award. Autentická dráma Elizy Hittman podrobne vykresľuje neľahké peripetie, ktoré musí mladá školáčka v snahe “vyriešiť” tento problém preskákať. Aktuálne si ju vďaka VOD službám môžete pozrieť aj v bezpečí svojho domova.

Problematika umelého prerušenia tehotenstva určite nie je záležitosť, ktorú by bolo na celospoločenskej úrovni možno vyriešiť jednou diskusiou, nebude na to teda, samozrejme, zďaleka stačiť ani jeden (sebalepší) film. Snímka Never Rarely Sometimes Always je ale naozaj výborný príspevok do tejto debaty, ktorý vás určite nezanechá chladnými, nech už stojíte na strane ktoréhokoľvek z názorových táborov.

Film bez toho, aby vyslovene tlačil na pílu, celkom empaticky a úprimne vykresľuje príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa tehotenstvo rozhodlo riešiť týmto radikálnym spôsobom. Autumn (výborne ju stvárňuje debutujúca Sidney Flanigan) je obyčajné dievča z pensylvánskeho malomesta, ktoré nemá veľa priateľov ani bohvieaké rodinné zázemie. Jej život sa delí medzi školu, kde čelí posmeškom zlomyseľného spolužiaka, a prácu v supermarkete, kde zase musí znášať sexistické správanie svojho šéfa.

Nemá žiadneho stáleho priateľa, no, ako neskôr z deja vyplynie, jej tehotenstvo nie je ani výsledkom nejakej frivolnosti. Film ale v tomto smere o podrobnostiach diplomaticky mlčí a presné okolnosti Autumninho otehotnenia si tak divák môže len domyslieť. To je ale zároveň možno aj určitým odkazom divákovi - okolnosti vzniku “problému” nemusia byť vždy tým jediným a najdôležitejším kritériom pri posudzovaní možností jeho “riešenia”. 

Autumn sa o svojom stave dozvie na pochybnej malej klinike, kde “lekárka” tehotenstvo potvrdí pomocou obyčajného domáceho testu a pri pohľade na značne vyvinutý plod absurdne konštatuje, že nemá viac ako 10 týždňov. Autumn je od začiatku rozhodnutá pre potrat. O ten však v Pensylvánii žiadať bez súhlasu rodiča nemôže, a to v jej prípade neprichádza do úvahy (k mame evidentne veľa dôvery neprechováva a otec – zrejme nevlastný - sa k nej správa vyslovene hnusne). Neostáva jej nič iné, než vydať sa na miesto, kde je vraj možné úplne všetko - do New Yorku. Na ceste, ktorú zaplatí z ukradnutej tržby zo supermarketu, ju bude sprevádzať sesternica Skylar (Talia Ryder), jediná osoba, ktorej sa Autumn zverila.

Never Rarely Sometimes Always je veľmi komplexné a pritom maximálne autentické zrkadlo modelovej situácie mladistvého dievčaťa, ktorému sa “podarilo” neželane otehotnieť. Nečakajte žiadne veľké emócie či otvorené konflikty, všetko tu prebieha jemne melancholicky, utlmene a zároveň pragmaticky, čo vlastne alarmujúcu osamelosť hlavnej hrdinky s jej problémom ešte umocňuje. Filmu sa krásne darí skĺbiť detailne procedurálny opis toho, ako systém starostlivosti v tejto oblasti (v USA) funguje, s citlivým a realistickým stvárnením vnútorných pochodov samotnej hrdinky. Ako Eliza Hittman dokázala už vo svojich predošlých filmoch (Flákači / Beach Rats, Skoro ako láska / It Felt Like Love), svojim mladým hrdinom a hrdinkám naozaj rozumie a dokáže s nimi na plátno prinášať výnimočne autentický obraz života mladej generácie dneška. 

Obe hlavné dievčenské postavy sú veľmi pekne napísané a zároveň bravúrne zahrané. Trošku dráždiť diváka naopak môže pomerne stereotypná plejáda mužských postáv, ktoré by sa v skratke dali nazvať zlými a horšími: Od šikanujúceho spolužiaka cez úchylného šéfa až po ponižujúceho otčima, v ktorom potenciálne môžeme šípiť aj pôvodcu celého Autumninho nešťastia. Jemne z tejto nelichotivej šablóny vytŕča aspoň mladík, ktorého dievčatá stretávajú v autobuse a neskôr využívajú vo chvíli, keď im najviac tečie do topánok. No ani jeho kamarátska pomoc, napokon, nie je tak úplne nezištná. Váhu Autumninej situácie takéto skreslenie síce dotvára efektne a priliehavo, no za nejaký paušálny predobraz celospoločenskej reality to pasovať určite nemožno.

Never Rarely Sometimes Always je svojou témou pomerne temný a neveselý film. Napriek tomu z neho dýcha toľko človečiny - a napokon aj aspoň čiastočne pozitívnych javov (priateľstvo a vzájomná podpora hlavných hrdiniek je napríklad až dojímavo pekná), že film určite nemožno nazvať depresívnym. Rovnako sa šikovne vyhýba emocionálnym klišé, ktoré by ho posunuli kamsi na hranicu účelového citového vydierania.

V niektorých ohľadoch možno budete mať pocit, že špecifiká a odlišnosti americkej reality trošku limitujú výpovednú hodnotu a presah snímky pre neamerických divákov (vykonať potrat sedemnásťročnej bez súhlasu rodiča a navyše v 18 týždni tehotenstva by u nás iste bolo nemysliteľné).

Ťažisko Autumniho príbehu ale leží niekde inde, viac pod povrchom, a ako také je celkom prenosné aj do našich reálií. Navyše, hovoriť o tejto téme a najmä dávať hlas tým, ktorých sa naozaj dotýka (pretože najhlasnejšie sa k nej obvykle verejne vyjadrujú práve tí, ktorých nie) je stále dôležité a aktuálne. Napríklad aj práve teraz, uprostred celosvetovej krízy a všemožných obmedzení, ktoré kriticky ohrozujú aj dostupnosť takejto špecifickej starostlivosti a zákrokov. Toto je, skrátka, snímka, ktorá si pozornosť určite zaslúži a nielen festivalových divákov a diváčok.

Never Rarely Sometimes Always (UK/USA, 2020, 101 min.)
Réžia: Eliza Hittman. Scenár: Eliza Hittman. Hrajú: Sidney Flanigan, Talia Ryder, Eliazar Jimenez, David Buneta, Christian Clements, Sam Dugger