THE WAY BACK

Filmy zo športového prostredia patria k tradičnej náplni amerického mainstreamu. Mnoho titulov s danou problematikou sa za morom radí ku klasike. Je jedno, či sa venujú americkému futbalu, hokeju, boxu alebo baseballu. Väčšina populárnych športov má v zámorí svoj veľký kinematografický fenomén, z ktorého vám aj priemerný Američan dokáže odcitovať hromadu scén (a nás ich takmer nikto nepozná).

Je preto prekvapivé, že podobná popkultúrna modla doteraz chýba basketbalu. Najbližšie k nej majú Coach Carter (2005) a Hráči z Indiany (Hoosiers, 1986) - oba výborné. Režisér Gavin O´Connor (Účtovník / The Accountant) má na svojom konte dva podobné referenčné kúsky. Vynikajúci Hokejový zázrak (Miracle, 2004),  a ešte lepšieho Warriora (2011), pojednávajúceho o MMA. Ľad a bojovú klietku teda tentoraz vymenil za palubovku.

Jack Cunningam (Ben Affleck) je bývalá stredoškolská basketbalová hviezda. Momentálne však bojuje s démonom alkoholu. Keď mu príde ponuka trénovať nie príliš kvalitný basketbalová tím, vidí v tom možnosť ako sa opäť postaviť na nohy. Slabučké družstvo začína sláviť úspechy, Jack vymení fľašku za píšťalku, no jeho minulosť skrýva ešte nejedno nepríjemné prekvapenie.

The Way Back ponúka kvalitné žánrové remeslo. Zápasy sú napínavé, príhovory dojímavo motivačné a cesta na vrchol správne tŕnistá. Postupné precitnutie hlavného hrdinu, zbližovanie s družstvom, jemný humor, veľké prehry striedajúce malé víťazstvá aj charakteristika vedľajších postáv pôsobí ako z učebnice typu „Ako všetko urobiť správne“. To nie je kritika, ale fakt a podľa podobnej mustry sme sa dočkali mnohých žánrových periel. Vrátane spomínaného O´Connorovho Hokejového zázraku (Miracle, 2004)

K celkom originálnemu vyzneniu poňatia zápasov pomáha hudba. Namiesto víťazných fanfár sa ozýva melancholický klavír. Väčšie sústredenie sa akcii na trénerskej lavičke než na „bojovom poli“ takisto dáva tušiť, že viac než na body sa hrá o dušu hlavného hrdinu. Celý klišoidný príbeh (obsahujúci naozaj všetko, na čo ste zvyknutí) je totiž podobne ako pri Warriorovi zaobalený v silno sociálnom kontexte. Alkolizmus hlavného hrdinu tak dostáva omnoho viac priestoru, než je bežné. Aj kvôli tomu sa často bude riešiť záverečný akt. Nechcem nič prezrádzať, no v závere sa tvorcovia rozhodli vydať na nie úplne vyšliapané chodníčky.

Najviac pozornosti na celom projekte ale na seba strháva Ben Affleck. Jeho súkromné problémy s alkoholizmom sú verejnosti dostatočne známe a je evidentné, že táto práca mu poskytla istú dávku terapie. Pokiaľ máte pochybnosti o jeho hereckom talente, tak môžete byť pokojní. Iste, Pacino alebo Brando z neho nikdy nebude, ale tentoraz podáva naozaj výborný výkon. Gestá, pohyby aj ďalšie malé nuanse prezrádzajú, že sa v príprave na úlohu (bohužiaľ) mal o čo opierať. Predvádza tak jednu zo svojich najlepších rolí. Na trénerskej lavičke mu to svedčí, rovnako ako za barovým pultom. Snaha o vykúpenie pôsobí v každom okamihu presvedčivo a ponúka takisto niekoľko zaujímavých hereckých etúd.

Problém trochu nastáva v iných aspektoch snímky. O´Connor totiž zjavne netočil iba ďalšiu variáciu na cestu k tímovému úspechu no snažil sa zachytiť aj rozpad človeka. Tým pádom otvára ďalšie závažné témy, ktoré by si zaslúžili trochu iné spracovanie. Emócie sú podávané príliš prvoplánovo a vykalkulovane. Verím, že na papieri to fungovalo bez problémov, ale vo výsledku to celé pôsobí málo strhujúco a chcelo by to v mnohých aspektoch pritvrdiť. Skombinovať tradičnú športovú rozprávku s nepríjemnými témami je chvályhodný zámer, no vo finále sa tieto dva žánre bijú a nie je jasné, na ktorej zo stoličiek sa chcú tvorcovia napevno usadiť. Zemeckis vo svojom Lete zvládol podobný rozkol omnoho lepšie.

Príbehové zvraty (niektoré som ani nenaznačil) sú podávané ako emočné facky bez poriadnej prípravy. A pritom už Hitchcock vedel, že 20 minút napätia je viac ako 20 sekúnd šoku. To platí aj pre prípady, kde sa naháňajú slzy a nie adrenalín. Pokojne sa tak všetky karty mohli vyložiť na stôl už od začiatku a dramatickú štruktúru by to iba posilnilo. To však neznamená, že to nie je pôsobivé a oči ostanú suché. Celý štáb je evidentne zložený z profesionálov, ktorý vie, čo ako nasnímať, ozvučiť, nastrihať a zahrať. Ten povznášajúci zážitok, pre ktorý pozeráme spriaznené žánrovky sa ale nedostaví na sto percent.

The Way Back je veľmi slušná záležitosť, ktorá úplne nevyužíva svoj potenciál. Má výborného Afflecka, prekvapivý záver, silné emócie, no po nabehnutí záverečných titulkov a padnutí poslednej slzy vám dôjde, že tu bolo namiesené na viac a ambície tvorcov boli omnoho vyššie. Popkultúrny fenomén, ani ďalšia žánrová klasika teda z toho nebude. Dobrý film našťastie áno.

The Way Back (USA, 2020, 108 min.)
Réžia: Gavin O'Connor. Scenár: Brad Ingelsby. Hrajú: Ben Affleck, Al Madrigal, Janina Gavankar ...