DEERSKIN

Georges (Jean Dujardin) je pekne uletený týpek. O jeho minulosti sa v snímke Deerskin / Le daim (Jelenica) síce nedozvedáme veľa, je však zrejmé, že sa mu nedávno rozpadlo manželstvo - a očividne pritom tiež trošku stratil kontakt s realitou. Alebo bol taký vždy? Na tom vlastne nezáleží - a ani na ničom inom. Dôležitá je len ohyzdne nemoderná jelenicová bunda so strapcami, ktorú Georges kupuje na inzerát za tisíce eur. Šťastný predajca ako bonus k bunde prihadzuje aj starú digitálnu kameru, a tak sa v jedinom okamihu Georges stáva majiteľom neprehliadnuteľného outfitu aj zanieteným filmárom.

V takomto rozpoložení (alebo skôr duševnom rozklade) prichádza do zapadnutého horského mestečka s jedným hotelom a jednou krčmou. V tom hoteli sa chce usadiť na celý mesiac, no nedokáže zaplatiť ani za jedinú noc, pretože mu manželka zablokovala prístup k spoločnému účtu. No a v tej krčme stretáva Denise (Adèle Haenel), barmanku, ktorá sa túži stať filmovou strihačkou, čo sa Georges neobratne, ale prekvapivo úspešne pokúsi využiť vo svoj prospech.

Georges ale v skutočnosti dávno nie je pánom vlastného osudu. Tým sa stala jeho jelenicová bunda, ktorá, na rozdiel od svojho majiteľa, veľmi dobre vie, po čom túži: Chce sa stať jedinou bundou na svete a Georgesa potrebuje na to, aby to zariadil. Samozrejme, akýmikoľvek prostriedkami...

Ak vám meno Quentina Dupieuxa (alias Mr. Oizo) nie je cudzie, k Jelenici si určite budete sadať s očakávaním absurdít a do krajností dohnanej satiry, ktorú predviedol už vo svojich predchádzajúcich filmoch (Réalité, Wrong Cops). Sklamaní v tomto smere určite nebudete – Jelenica je pekne uletená čierna komédia, v ktorej sa udeje celá plejáda prapodivných bizarností. Hlavný hrdina je učebnicový lúzer a podivín, u ktorého sa zrejme kríza stredného veku stretla aj s nemalými duševnými problémami. Zároveň má však stále dostatok šarmu a presvedčivosti na to, aby dokázal cudzích ľudí aspoň krátkodobo vtiahnuť do sveta svojich utkvelých predstáv.

Paralelne s Georgesovým rastúcim šialenstvom vzniká jeho “film vo filme”: Najskôr len nová bezcieľna posadnutosť, ktorá sa ale pod taktovkou ambicióznej strihačky Denise rýchlo stáva “serióznym” projektom. Podarí sa pri nakrúcaní improvizovaného dokumentu Georgesovi pochopiť, čo sa to s ním a tou desivou bundou vlastne deje? Alebo sa spustí ešte hlbšie po špirále nutkavej posadnutosti, impulzívnych výbuchov a eskalujúceho násilia?

Jelenica je na prvý pohľad priamočiaro absurdná, no v skutočnosti vlastne skôr pichľavo satirická filmová poviedka, v ktorej môžete, ale nemusíte čítať medzi riadkami. Divácka pozornosť sa bude prirodzene sústrediť najmä na ústrednú dvojku, ktorú si strihli dvaja z najzaujímavejších a najznámejších francúzskych hercov súčasnosti. Na ich výkonoch Jelenica do veľkej miery stojí - obzvlášť na Dujardinovi, ktorý je v úlohe manického šialenca, plynule prechádzajúc od komediálnosti k béčkovému hororu, naozaj skvostný.

Za bizarnou zápletkou o magickej, narcistickej bunde asi budete hľadať aj nejakú uchopiteľnejšiu pointu – a ani tu Jelenica úplne nesklamáva. Dupieux, napokon, práve v kódovaní hlbších odkazov do absurdných konceptov “oživených” predmetov a preexponovaných odtieňov ľudského šialenstva vyniká. Kam si rypol tentokrát? Z posadnutého blázna Georgesa sa vďaka dobre cielenej ego-masáži nádejnej strihačky vlastne stáva nezávislý filmár, no a my sa tak odrazu pozeráme na množstvo “insiderských” narážok na to, ako to v zákulisí indie-artovej filmáriny funguje. Samozrejme, berte to s nadhľadom, pretože v Jelenici je všetko dohnané do extrémov. Dej sa v podstate ani neodohráva v realite, ale skôr v akomsi absurdnom paralelnom vesmíre, kde si princípy akcie a reakcie žijú svojím vlastným životom.

Jelenica má len 77 minút. A to je asi dobre, pretože scenár tejto “jednohubky” ani nemá ambície rozvíjať prvotný námet do nejakých kvetnatejších zápletiek a chvíľkami mu tak trošku dochádza dych. Filmu by zrejme úplne najviac sadol ešte kratší formát, výborne by napríklad mohol fungovať ako jedna z viacerých poviedok v nejakom väčšom celku. Nudiť sa ale pri jeho sledovaní ani tak iste nestihnete, z občasnej letargie vás vždy zaručene preberie nová, ešte extrémnejšia a nepredvídateľná bizarnosť.

No a za zmienku určite stojí aj Dupieuxov svojský vizuálny štýl inšpirovaný westernovou estetikou (režisér je v jednej osobe aj scenáristom, kameramanom a strihačom filmu), alebo priliehavá hudobná zložka, ktorej kraľuje úvodná klasika Joe Dassina “Et Si Tu N'Existais Pas”. No a neodškriepiteľným plusom je v súčasnosti aj to, že film môžete vidieť aj online. Jelenica je, skrátka, celkom vďačný úlet na dlhé jarné večery, na ktorý si určite spomeniete ešte aj na jeseň.

Le daim (Francúzsko, 2019, 77 min.)
Réžia: Quentin Dupieux. Scenár: Quentin Dupieux. Hrajú: Jean Dujardin, Adèle Haenel, Albert Delpy, Coralie Russier, Marie Bunel, Pierre Gommé, Laurent Nicolas, Caroline Piette ...