THE OCCUPANT

Pokiaľ je v súčasnosti Škandinávia expertom na temné detektívky, Francúzsko na komédie či Slovensko na sociálne drámy (to berte trochu s rezervou…), tak bezpochyby španielska kinematografia sa v posledných desaťročiach profiluje ako európsky špecialista na hororový a trilerový žáner, respektíve na mix oboch týchto komerčnejších smerov kinematografie. Z hororov spomeňme známe diela, ako El espinazo del diablo Guillerma del Tora, Sirotinec - El orfanato J. A. Bayonu či koprodučkný megahit Tí druhí: The Others Alejandra Amenábara, pokračovať by sa dalo samozrejme veselo ďalej.

Čo sa týka trilerov, jednotkou v tomto teritóriu a populárnou scenáristickou a režijnou osobnosťou po celej Európe je bezpochyby Oriol Paulo. Jeho kúsky, ako Telo - El cuerpo (2012), Únos: Secuestro, Contratiempo (obe 2016) a Záhadná búrka: Durante la tormenta (2018) sa už stihli stať medzi fanúšikmi napínavých trilerov a predovšetkým milovníkov šokujúcich záverečných odhalení mimoriadne populárne.

Minimálne nim, ale aj napríklad takému Zatiaľ čo spíš z roku 2011, sa snaží konkurovať triler z produkcie Netflixu, ale samozrejme čisto ako španielsky projekt, The Occupant, respektíve Hogar dvojice tvorcov Davida Pastora a Álexa Pastora. A prekvapivo sa im vo viacerých smeroch svojimi kvalitami približuje. Zároveň ale trpí aj viacerými nedostatkami tohto žánru, ako logické lapsusy a nedôveryhodnosť niektorých situácií. Poďme ale postupne.

TEXT OBSAHUJE ANALÝZU PRÍBEHU

Námet znie skutočne zaujímavo a predpokladá napínavý príbeh od začiatku do konca. Hlavným hrdinom je odhadom čerstvý päťdesiatnik Javier, úspešný reklamný tvorca žijúci si na pomerne vysokej nohe a v rozľahlom barcelonskom byte s manželkou a synom. Lenže doma sa zmenila, požiadavky konzumnej spoločnosti sú už iné, ako za dôb Javierovej najväčšej slávy a tak sa renomovaný tvorca reklám ocitá zrazu bez práce. Začne chodiť po pohovoroch, všade však hľadajú novú, mladšiu pracovnú krv a Javier tak má na výber, či zoberie džob stážistu, kde ale bude musieť na prvú výplatu čakať vyše troch mesiacov, ale prenechá voľný priebeh vlastnej temnej stránke a zmení tak život ako sebe, tak celému svojmu okoliu. So svojou rodinou je nútený presťahovať sa do omnoho skromnejšieho príbytku do takzvanej horšej štvrte v meste, čo jeho ego nedokáže ustáť. Ako však z tohto zlého sna von?

Javier si uvedomí, že po opatrovateľke ich pubertálneho syna a upratovačke ich bytu mu zostali kľúče od starého bytu a v jeho hlave vznikne plán. Aký je to plán a aké má Javier ciele, sa divák bude dozvedať postupne, aby nakoniec aj tak zostal celkom slušne prekvapený, čo všetko mal muž od začiatku v úmysle. Prvá návšteva počas neprítomnosti majiteľa bytu je ešte pomerne nevinná, pri tých ďalších sa ale chlapík snaží stále viac a viac dozvedieť o súkromí a hlavne nerestiach majiteľa bytu. Samozrejme sa krátko po prvej návšteve bude snažiť o kontaktovanie úspešného tridsiatnika Tomása a začne s ním hrať nebezpečnú hru. 

Znie to napínavo a skutočne to aj napínavé je. Čaká nás zopár zvratov a všetky udalosti sú divákovi servírované ako dieliky puzzle, ktoré na konci vytvoria ucelený, pomerne hrozivý obraz. Filmu jednoznačne dominuje Javier Gutiérrez v úlohe Javiera. Ten má za sebou bohatú domácu kariéru, ale zahral si aj v hollywoodskej adaptácii videohry Assassin´s Creed. Réžia sa plne zameriava na jeho charakter a plán, takže mu svojim spôsobom budete fandiť aj vtedy, keď jeho činy budú čisto zo súdka „svinstiev“. Môže sa stať, že vám ale bude od začiatku nesympatický a postupom deja sa to bude iba zhoršovať, čo ale vôbec neznamená, že si budete film užívať menej.

Čo potom takto napísanému a nakrútenému trileru vyčítať? Sú to rozhodne logické nedostatky. Tu pôjde skôr ale o divácke preferencie. Na konci všetko do seba pekne zapadne, takže vám vôbec nemusí prekážať, že Javierov plán je takpovediac ušitý horúcou ihlou a v realite by sa zasekol asi už pri prvej komplikácii. Vo fikčnom svete ale ide všetko podľa plánu a ak sa niečo zvrtne, tak sa problémy aj tak rýchlo vyriešia. Môžete nad ním iba mávnuť rukou a povedať si, že na tom vážne nezáleží a že premyslený plán by zrejme v realite nevyšiel ani takému Johnovi Doeovi z legendárneho Se7en. Občas ale niektoré veci priam na diváka kričia a chovanie postáv je za hranicou tolerancie autenticity, viď vyzváňajúci telefón viac menej odignorovaný ženou nového majiteľa bytu. Podobných problematických situácií, kde sa snažia tvorcovia napínať za každú cenu, je tu minimálne poltucet.

Na dve polovice môže Hogar rozdeliť publikum aj v samotnom závere, kedy si fabulu do budúcnosti postáv každý bude môcť doplniť podľa vlastnej predstavivosti. Na povrch sa ale prederie úvaha nad tým, že v našej na úspechu závislej spoločnosti žijú aj jedinci, ktorí dajú v konečnom dôsledku prednosť životnému komfortu pred vlastnou rodinou. Vo výsledku ide rozhodne o nadpriemerný kúsok svojho žánru a ďalší dôkaz, že Španieli sú dnes skrátka pánmi európskych trilerov a nič na tom nemení ani upísanie sa niektorých tvorcov Netflixu.

Hogar (Španielsko, 2020, 103 min.)
Réžia: David Pastor, Àlex Pastor. Scenár: David Pastor, Àlex Pastor. Hrajú: Javier Gutiérrez, Mario Casas, Bruna Cusí ...