HAVEL

Václav Havel bol prvý porevolučný prezident Československej republiky a to v rokoch 1989 až 1992. Po rozpade Československa sa stal aj prvým prezidentom Českej republiky, na tomto poste pôsobil v rokoch 1993 až 2003. Zomrel vo veku 75 rokov v roku 2011. Vysoké postavenie v politike však neprišlo z ničoho nič, Havel bol akýmsi poznávacím znakom protikomunistického odboja počas dôb normalizácie od konca šesťdesiatych rokov a vďaka tejto „protištátnej“ činnosti si odsedel aj istý čas vo väznici.

Spísal takzvanú Chartu ´77, pod ktorú sa podpísalo viacero významných českých umelcov a od tejto doby bol takpovediac verejným nepriateľom číslo 1. Nesmieme však zabúdať ani na to, že od šesťdesiatych rokov pôsobil ako divadelný dramatik a už od počiatkov umeleckej kariéry dával najavo svoje politické postoje a podporoval aj snahu Alexandra Dubčeka o nastolenie demokratickejších pomerov v Československu. Prežil väčšinu svojho života s manželkou Olgou, po jej smrti si zobral za manželku herečku Dagmar Veškrnovú.

Ako čítate, Václav Havel prežil skutočne bohatý život s vrcholmi aj pádmi a každé obdobie jeho života by stálo za samostatné podrobné zmapovanie v podobe jedného celovečerného filmu. Respektíve, ako je v súčasnosti módou, na motívy jeho občianskeho, umeleckého a súkromného života by mohol vzniknúť aj televízny seriál. Režisér a scenárista Slávek Horák sa rozhodol, že bude sledovať Havlove osudy od konca šesťdesiatych rokov až po oznámenie kandidatúry na post hlavy štátu počas nežnej revolúcie v roku 1989.

Film Havel tak vôbec nemapuje jeho politickú kariéru v demokratickom, porevolučnom režime, ale zameriava sa na obdobie normalizácie. Scenár sa snaží byť vyvážený a zahrnuje do rozprávania aj turbulentný súkromný život umelca a neskôr štátnika. To so sebou nesie aj riziko kontroverzie prijatia snímky publikom, keďže ako je všeobecne známe, Havel mal popri manželskom živote s milovanou Olgou aj milenky. Horákovi tak pri rozhodnutí nakrútiť intímnejší pohľad do života observovanej osoby neostalo nič iné, len ukázať aj slabosti budúceho prezidenta.

No a nakoniec ide možno o to najlepšie rozhodnutie, aké Horák urobil. Havla v skvelom podaní Viktora Dvořáka tak nevnímame ako adorovaný symbol demokracie a odboja proti establišmentu, ale najmä ako pochybujúceho, citlivého a predovšetkým málo rozhodného muža, predovšetkým v súkromnom živote. Kontrast medzi jeho citlivou a tak trochu zženštelou povahou najlepšie vynikne pri konfrontáciách s jeho najlepším „kamarátom do dažďa“, hercom Pavlom Landovským, vo výbornom stvárnení Martina Hoffmana. Divák tak vníma Havla ako civilnú postavu, s ktorou môže súcitiť, držať mu palce a zároveň občas aj nesúhlasiť s jeho postojmi a rozhodnutiami, najmä čo sa týka milostných mimomanželských dobrodružstiev.

Film Havel určite nie je pomníkom významnej osobnosti českých a československých dejín a proti tomuto zaradeniu ide aj skvele načasovaný humor, ktorý diváka neraz prekvapí v nečakaných momentoch. Niežeby sa dal Havel žánrovo zaradiť do komédie, ale každý pokus o vtip je skrátka vydarený a neruší inak vážne témy snímky. Samozrejme to môže súvisieť aj s tradíciou českej kinematografie pozerať sa na vlastné dejiny s istým humorným nadhľadom, častokrát trochu hanlivo označovaným ako „hřejivým“. Treba však podotknúť, že Havel určite nepripomína snímky typu Pelíšky alebo Občanský prúkaz, ale razí si vlastnú autorskú cestu.

Aby ste mali predstavu čo je tým myslené, tak Horák sa snaží do svojho diela zakomponovať odvážne, až experimentálne prvky, nie príliš tradičné v rámci českej tvorby zameriavajúcej sa na život významných osobností. Horák umne tematizuje Havlovu divadelnú činnosť prostredníctvom prechodov medzi reálnym, respektíve fikčným svetom filmu, a predstavami v podobe divadelných skúšok. Tento prvok sa vo filme objaví hneď niekoľkokrát a tak ho môžeme nazvať ústredným motívom diela. Podobne je to aj s viacerými detailnými zábermi na prázdny, nepopísaný papier, na ktorom vždy leží pero čakajúce na to, kedy ho chytí Havel do ruky.

Dá sa predpokladať, že mnohých Havlových fanúšikov, respektíve určitú časť českého publika, táto snímka príliš nezaujme a bude im pripadať príliš povrchná, pretože sa zaoberá veľkým časovým rozpätím Havlovho života a žiadne obdobie tu proste nejde obsiahnuť poriadne do hĺbky. Ide ale o vec vkusu, máme tu životopisné snímky s fokusom na krátku časť života slávnej osobnosti a snímky venujúce sa plošne celému životu, od detstva až po smrť. Havel sa nachádza niekde medzi týmito dvoma „extrémami“ a svojim spôsobom si možno pýta pokračovanie venujúce sa politickej činnosti Václava Havla.

Havel (ČR, 2020, 100 min.)
Réžia: Slávek Horák. Scenár: Slávek Horák, Rudolf Suchánek. Hrajú: Viktor Dvořák, Anna Geislerová, Martin Hofmann, Barbora Seidlová, Stanislav Majer, Jiří Bartoška, Adrian Jastraban ...